Denník N

Búrka v prípade Cervanová: ako súdy ignorujú dôležité svedectvá o počasí (+ dokumenty)

ilustračné foto – Fotolia
ilustračné foto – Fotolia

K široko medializovanému prípadu únosu, znásilnenia a vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z júla 1976 sme sa už nechceli vrátiť. Odsúdení Nitrania si tresty dávno odsedeli, tak načo ďalej víriť vášne? Zmeniť naše mlčanie mohli iba nové dôležité skutočnosti. Tu sú.

Môže byť počasie v inkriminovaný deň rozhodujúcim faktorom pri dokazovaní? Samozrejme – ak je vyšetrovanie a súdne konanie precízne. Zdá sa, že v tomto prípade nebolo.

Zamerajme sa teraz iba na počasie, aké bolo na strednom toku rieky Hron 9. júla 1976.

V skratke: kľúčovou svedkyňou prípadu bola Viera Zimáková (neskôr Vozárová). Pred vyšetrovateľmi od roku 1980, aj v prípravnom konaní pred súdom viackrát priznala a potom poprela svoju účasť na čine ako vynútenú. Slovenské súdy uverili tomu prvému, jej priznaniu. Rozsudok trojčlenného senátu Najvyššieho súdu pod vedením sudcu Štefana Michalíka v roku 2006 hovorí o „ucelenej reťazi dôkazov“, ktorú sotva niečo môže narušiť.

Aká je teda táto „reťaz“ v prípade bez priamych dôkazov, ktorý je založený na výpovediach, svedectvách a doznaniach?

Fotografia Ľudmily Cervanovej v spise.

Splav na Hrone

Keď Zimákovú začali štyri roky po čine vypočúvať,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie