Denník N

Slovenský rodák Jozef Maximilián Petzval položil základy modernej optiky, pochovali ho neďaleko Mozarta

Busta Jozefa Maximiliána Petzvala pred jeho múzeom v Spišskej Belej. Foto - TASR
Busta Jozefa Maximiliána Petzvala pred jeho múzeom v Spišskej Belej. Foto – TASR

Mnohé Petzvalove vedecké rukopisy sa navždy stratili v rukách zlodejov. Nebolo ich treba kradnúť – slávny optik a matematik si svoje objavy nikdy nepatentoval.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Mikrokozmos a makrokozmos. Dve slová, v ktorých sa skrýva vesmír; dva svety, o ktorých sme nemali tisícky rokov ani poňatia.

V tom prvom sa pohybujú častice také maličké a také ľahučké, že stačí na ne iba zasvietiť, a už sa rozkmitajú. Ten druhý tvoria hviezdy také obrovské a také vzdialené, že ich jas začal svoju púť, keď po Zemi ešte blúdili dinosaury. A predsa, sú to aj dve témy, ktoré sa dnes deti učia v škole. To vďaka šošovke.

Nie je tomu tak dávno, čo sme sa naučili, ako využiť približovaciu a zväčšovaciu schopnosť tohto malého sklíčka. Na začiatku 17. storočia nasmeroval v Benátkach Galileo Galilei svoj ďalekohľad na nebo, a dnes nám Hubblov vesmírny teleskop prináša detailné informácie o atmosfére planét mimo slnečnej sústavy. Pár rokov po Galileovi ponoril v Delfte Antonie van Leeuwenhoek objektív svojho primitívneho mikroskopu do špinavej vody, a dnes sledujeme v priamom prenose pohyb jednotlivých molekúl v živých bunkách.

Reparát z matematiky

Keď čítam najnovšie správy z mikrokozmu a makrokozmu, hreje ma nie každodenný pocit, že ten pokrok bol možný aj vďaka nášmu rodákovi – Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi zo Spišskej Belej. Nevynašiel síce ďalekohľad ani mikroskop, ale svojou vedeckou prácou položil základy modernej optiky.

Ubehlo už viac ako dvesto rokov, odkedy sa pod Tatrami mladý prichádzajúci učiteľ moravského pôvodu Ján Fridrich Petzval (pôvodne sa vraj volal Pecival) zaľúbil do Zuzany Kreutzmannovej, dcéry odchádzajúceho učiteľa nemeckého pôvodu. Mali spolu tri dcéry a troch synov. Ján Fridrich bol veľmi šikovný človek.

Bol nielen učiteľom, miestnym organistom a hudobným skladateľom, ale aj opravárom a výrobcom organov a iných hudobných nástrojov, mestským geometrom a vynálezcom – vynašiel originálnu konštrukciu kyvadlových hodín a písacieho stroja. Všetky jeho deti boli tiež veľmi umelecky nadané a technicky zručné. Z dcér sa stali hudobníčky a zo synov Ota Baltazára a Jozefa Maximiliána univerzitní profesori matematiky a astronómie. Aj keď s tým druhým to chvíľu ani tak veľmi dobre nevyzeralo.

Malý Jožko chodil do školy v Kežmarku a povráva sa dodnes na spišských trhoch, že ho to veľmi nebavilo. Vraj chcel byť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda

Teraz najčítanejšie