Denník N

Nikdy som neverila v Boha, a po vyvraždení mojej rodiny som na to určite nemala dôvod

Jana Anna Tannerová, rodená Gráfová. Foto – Mirek Tóda, archív
Jana Anna Tannerová, rodená Gráfová. Foto – Mirek Tóda, archív

V Bratislave pribudli nové spomienkové kamene Stolpersteine, ktoré pripomínajú obete nacizmu na miestach, kde kedysi šťastne žili. Tieto sú príbehom rodiny českých Židov Gráfovcov, ktorí bývali vedľa Carltonu.

Ak v Bratislave na Hviezdoslavom námestí pôjdete na zmrzlinu do Kouna za americkou ambasádou, možno zakopnete o nové spomienkové mosadzné kamene, ktoré tam pribudli tento týždeň.

Hovorí sa im po nemecky Stolpersteine, doslova kamene na zakopnutie, a pripomínajú obete holokaustu.  

Projekt pred rokmi rozbehol nemecký umelec Gunter Demnig, ktorý v pondelok slávnostne uložil ďalšie kamene do chodníka pred domom, kde bývala rodina českých Židov Gráfovcov.   

O ich tragickom príbehu sme sa rozprávali s Janou Annou Tannerovou, dcérou Gustáva a Kamily Gráfovcov, ktorých odvliekli a spálili v koncentračných táboroch. Nikdy ich nepochovali. Teraz ich pripomínajú kamene Stolpersteine.

Na Slovensku pribúdajú vďaka iniciatíve Antikomplex.sk, v Bratislave ich je už celkovo tridsať. Tie s Gráfovcami sú najnovšie. Jana si pri tejto príležitosti vzala na Slovensko so sebou aj rodinu z Veľkej Británie, kde sa po vojne usadila a stala sa britskou občiankou.   

Život pri Carltone, kúpanie v Dunaji

Jana sa narodila v roku 1930 na dobrej adrese. V úplnom centre Bratislavy vedľa hotela Carlton, na ulici, ktorá sa dnes volá Paulínyho. Rada sa kúpala v blízkom Dunaji. V ich dome bývali samí chlapci, ktorých rodičia, podobne ako tí jej, pracovali v slovenskej filiálke strojárenského podniku ČKD.

Stolpersteine   

  • Kamene Stolpersteine pripomínajú a ctia pamiatku obetí nacistov, ktorými boli Židia, Rómovia, odbojári, politickí protivníci aj iní.
  • Stolperstein (z nemeckého „kameň na zakopnutie“) je pevne vsadený do chodníka pred domom zavraždeného a okoloidúcim trvale pripomína zločin.
  • Na kameni s mosadznou tabuľkou (10 x 10 cm) je uvedené meno obete, dátum narodenia a jej osud (zatknutie, deportácia či miesto zavraždenia).
  • Pamätník vo verejnom priestore na zemi zahŕňa viacero symbolík – chodec naň natrafí každodenne pri bežnom pohybe po ulici, dáva možnosť stotožniť sa s obeťou a do budúcnosti varuje pred opakovaním zločinu, okoloidúci sa pohľadom na kameň na zemi symbolicky klania pred obeťou.
  • Kamene vytvoril a začal ukladať nemecký umelec Gunter Demnig z Kolína nad Rýnom v roku 1996. Dodnes bolo uložených takmer 70 000 kameňov v 21 krajinách Európy – od Francúzska po Rusko a od Nórska po Grécko, na Slovensku sa každoročne ukladajú od roku 2012.

Zdroj: https://antikomplex.webnode.sk/stolpersteine/

„Až do škôlky som prakticky nepoznala žiadne dievčatá,“ smeje sa 88-ročná, dodnes mimoriadne akčná pani. Nie je unavená, a napriek tomu, že so svojou rodinou pred pár hodinami vyšliapala k hradu Devín, ochotne sa vracia do rokov svojho bratislavského detstva.

Jej otca, inžiniera Gustáva Gráfa, ešte v 20. rokoch prevelili do Bratislavy z Prahy. Usadil sa na Slovensku a vo voľnom čase zbieral obrazy. „Miloval umenie, keďže bol však z veľmi chudobnej rodiny, venoval sa mu len ako hobby,“ rozpráva Jana Anna Tannerová.

Keď mala deväť rokov, jej bezstarostný život sa radikálne zvrtol. Nacisti obsadili Sudety a Slovenský štát začal prijímať ešte prísnejšie protižidovské zákony, než zaviedli v Hitlerovej ríši. Doma počúvala stále vážnejšie a znepokojúcejšie rozhovory rodičov o tom, čo sa deje v Protektoráte Čechy a Morava či v blízkom Rakúsku. Začala sa báť, čo s nimi bude.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie