Slovenský vedec zistil, že čierne diery zabraňujú, aby sa v galaxiách zvaných červené hrudy tvorili nové hviezdy
Vedci pozorovali červené hrudy röntgenovým ďalekohľadom Chandra, ktorý na obežnej dráhe Zeme prevádzkuje NASA.
Červené hrudy, po anglicky odborne red nuggets, sú pozostatkami po prvých masívnych galaxiách a vytvorili sa iba jednu miliardu rokov po Veľkom tresku (vesmír má 13,8 miliardy rokov).
Slovenský astronóm Norbert Werner a jeho zahraničný tím zistil, že na podobu červených hrúd majú veľký vplyv čierne diery, ktoré sa nachádzajú v ich strede.
Článok o objave vyšiel v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society a je voľne dostupný v databáze arXiv.org.
Werner pôsobí v Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a na univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti.
Vznikli miliardu rokov po Veľkom tresku
Prvý článok o červených hrudách vznikol v roku 2005, spomína Werner. „Hubblov vesmírny ďalekohľad nasmerovali na zdanlivo prázdnu časť oblohy a na veľmi hlbokom obrázku uvideli galaxie, ktoré boli veľmi malé, no veľmi jasné. Ich jasnosť bola asi 200-miliárdkrát väčšia, ako je jasnosť Slnka, no boli asi 5-krát menšie ako Mliečna cesta.“
Uvedené galaxie vznikli asi miliardu rokov po Veľkom tresku, hovorí slovenský astronóm. „Hmota je vo vesmíre rozložená vo forme vesmírnej pavučiny. V ranej vesmírnej pavučine tvoril vlákna či filamenty chladný plyn, ktorý tiekol na najhustejšie miesta vo vesmíre. Tam vznikali prvé galaxie, ktoré boli veľmi masívne. V ich stredoch boli supermasívne čierne diery,“ dodal Werner o vzniku prvých galaxií.
O červených hrudách sa slovenský astronóm po prvý raz dopočul pred piatimi rokmi na konferencii v Sydney. „Mal som tradičnú predstavu, že eliptická galaxia vzniká tak, že sa zrazia dve špirálové galaxie, napríklad Androméda a Mliečna cesta. Na konferencii vyslovili hypotézu, že červené hrudy by mohli byť zárodkami obrích eliptických galaxií. To ma zaujalo,“ povedal o prelomových astronomických poznatkoch vedec.
