10 udalostí, ktoré zo šesťdesiateho ôsmeho urobili taký prelomový rok

Vojak sovietskej armády. Foto © Ladislav Bielik

Čo priniesol rok 1968? Nielen obrodný proces, ktorý zastavila sovietska invázia, ale aj dočasnú slobodu tlače, federalizáciu krajiny či voľné soboty a dvojdňový víkend.

1. Dubček prvým tajomníkom KSČ

Prvým krokom k Pražskej jari bol mocenský stret vo vedení komunistickej strany, ku ktorému došlo na zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 3. až 5. januára 1968. Bol to súboj dvoch rivalov: prezidenta a dovtedy aj prvého tajomníka strany Antonína Novotného a dovtedajšieho prvého tajomníka Komunistickej strany Slovenska Alexandra Dubčeka.

Ich súboj bol zároveň stretom medzi reformnými a konzervatívnymi komunistami. Dubček sa dostával do sporu s Novotným už dlho. Prezidenta mohlo rozhnevať napríklad Dubčekovo vystúpenie na ústrednom výbore koncom októbra 1967, v ktorom kritizoval „neúmernú kumuláciu funkcií“. Nebolo treba menovať, aby každý pochopil, že tým mieri priamo na Novotného, ktorý bol zároveň hlavou štátu aj prvým predstaviteľom strany.

Prezident Novotný sa pokúsil reformistom v strane vzdorovať ešte v decembri 1967. Začiatkom mesiaca telefonicky požiadal sovietskeho vodcu Leonida Iľjiča Brežneva o návštevu Prahy. Brežnev ešte ten istý mesiac prišiel. Po návrate do Moskvy síce svojim ľuďom už hovoril o „nacionalistických a antisovietskych silách“ v Československu, ale na stretnutí s československým komunistickým vedením povedal, že sa nebude zúčastňovať riešenia vnútrostraníckych otázok v KSČ, lebo „vy si ich dokážete vyriešiť sami“.

Novotný čakal od Brežneva podporu, ktorej sa mu nedostalo. A tak na januárovom zasadnutí ústredného výboru pod tlakom väčšiny odstúpil z postu prvého tajomníka KSČ. Zostal už len prezidentom. Jeho miesto v strane zaujal Alexander Dubček.

Rokovanie krajskej konferencie Komunistickej strany Slovenska 19. apríla 1968 v bratislavskom PKO. V strede Alexander Dubček. Foto – TASR

2. Zrušenie cenzúry a kritika stalinizmu

Prvým viditeľným dôkazom nového reformného smerovania komunistickej strany sa stalo zrušenie cenzúry. Došlo k nemu postupne, ale veľmi krátko po januári 1968. V polovici februára 1968 tajomník ÚV KSČ pre ideológiu Jiří Hendrych (mimochodom, bývalý prívrženec Novotného) povolil vydávanie Literárních novin, ktoré bolo zastavené od júna 1967.

Predsedníctvo ÚV KSČ predbežnú cenzúru fakticky úplne zrušilo na svojom zasadnutí 4. marca. Nahradila ju následná cenzúra. Tento krok spustil záplavu kritických textov, ktoré komentovali aktuálnu ekonomickú situáciu, ale aj politické procesy zo začiatku 50. rokov. Na problematické body politiky komunistickej strany upozorňovala napríklad séria článkov Petra Karvaša s názvom Otvorené otázky, ktoré od 16. februára publikoval v Kultúrnom živote.

Slobodné médiá mali pre demokratizačný proces obrovskú úlohu, čo si mimochodom uvedomovali aj konzervatívni dogmatici. Vasil Biľak, ktorý po Alexandrovi Dubčekovi prebral post prvého tajomníka slovenskej komunistickej strany, sa už v máji 1968 sťažoval, že strana pustila z rúk riadenie rozhlasu, tlače a televízie. Koncom mája sa Biľak vo svojom referáte na zasadnutí slovenských komunistov pustil do slobodne sa správajúcich médií opäť.

Po jeho kritike sa v pléne ústredného výboru slovenských komunistov vynorila otázka, či by strana nemala dať podnet na obsadenie redakcií. „To je krajnosť,“ odpovedal Biľak v máji 1968. „Verte však, že ak by bolo zle, tak to urobíme.“

Aj keď boli redakcie médií počas Pražskej jari čoraz slobodnejšie, neznamená to, že by k zásahom do obsahu a vysielania nikdy nedošlo. V druhej polovici marca sa vo východonemeckých Drážďanoch konala porada šiestich komunistických a socialistických strán z východného bloku. Poradu viedol Brežnev a po prvý raz na nej odzneli vážne výhrady Sovietov voči vývoju v Československu.

Brežnev na schôdzke mával článkami v Rudom práve, ktoré podľa neho dokazovali, že v Československu existoval „bohatý program ohovárania strany“, varoval predtým, aby bol v krajine marxistický socializmus nahrádzaný „masarykovským socializmom“, vedeniu KSČ vyčítal, že „starí súdruhovia sú zbavovaní práce“ a že celkovo sa „udalosti vyvíjajú nebezpečným smerom“.

Po Brežnevovi sa do československý komunistov pustil aj poľský líder Władysław Gomułka. „Vy neriadite. Vy nevládnete. Riadi a vládne niekto iný,“ kritizoval československé vedenie. „Vy vlastne nemáte v rukách propagandu. Nemáte v rukách tlač, rozhlas a televíziu. Všetko sa robí za vás.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

August 1968

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |