Denník N

Celý prepis rozhovoru Matoviča s Procházkom pred voľbami (+ audio)

Foto N – Vladimír Šimíček Radoslav Procházka má za sebou turbulentný rok. Nevyšiel mu ani Luxemburg.
Foto N – Vladimír Šimíček Radoslav Procházka má za sebou turbulentný rok. Nevyšiel mu ani Luxemburg.

Aktualizované 8:35 – Smer a KDH majú dohody na najvyššej sponzorskej úrovni, na Kisku vytiahnu, že si nechal niečo preplatiť z účtov v Dobrom Anjelovi, hovoril šéf Siete Radoslav Procházka pred prezidentskými voľbami Igorovi Matovičovi. Prepis nahrávky poskytli Obyčajní ľudia.

M: Čítal som Smečko.

P: Áno, čítal si?

M: V pohode. Či ne? Či jak si bol spokojný s tým?

P: Prišiel som neskoro, lebo som išiel hodinu ráno v zácpe, takže som bol taký vystresovaný, nebol som dobrý.

M: U vás sú strašné tí zápchy ráno, ten Šamorín?

P: Zvlášť, keď je hmla, idú všetci tridsiatkou, štyridsiatkou, je to zlý smer, musel som ísť skôr. A ty jako? Vidím, že ste predsedu klubu zmenili tak dosť v tichosti, ani ste to nijako neinzerovali.

M: No a čo, či? Viem, že naposledy, keď bolo, kto vtedy kandidoval, Rišo a Jojo, tak vtedy, tuším, to médiá vedeli a k ničomu to nebolo.

P: Ja viem, ale tak ex post. Šak je to predsa len ďalší média hit. Vieš že.

M: Čo je na tom dobré?

P: No, média hit v tom, že máš nejakú kolónku, že zase si sa niekde objavil. Dajme to možno, že taký dobrý signál k tomu konzervatívnemu voličovi, že Vašečku. Ale to mi len tak napadlo, že som to nikde nevidel, ale viem, že sa to zbehlo… Počúvaj, šak ja ťa nejdem zdržovať, pôvodne som chcel dve veci s tebou prebrať, jednu politickú a jednu obchodnú. Tú politickú, to ti Jojo naznačil a neviem, či to má zmysel riešiť, a tú obchodnú, som ťa chcel poprosiť o nejakú túto kamarátsku zľavu na inzerciu u vás.

M: Jojo naozaj iba tak letmo naznačil, jak si to myslel?

P: Tak, ja som oné. Ja som, Jojo sa ma tak pýta, on sa ma v pravidelných intervaloch vypytuje na plán B. Na plán B, a ja som mu povedal úplne otvorene, že neviem si predstaviť, že by som sa púšťal do nejakého ďalšieho dobrodružstva, ja by som teda, akokoľvek to dnes trúfalo vyzerá, rád by som zostal pri pláne A. A stále si myslím, že tam je šanca, že to je otvorené, že to je otvorená hra, že Kiska síce spravil na začiatku veľmi dobré strategické rozhodnutie  – predplatiť si na rok dopredu Focus. Že to rozhodnutie je bolo úplne ehm…

M: Jako čo, že prieskumy?

P: No, že proste rok robí s Focusom a vie prečo, a vie ako, aj si v SME na to našli človeka, ktorý sa im tam o to stará, aby to tú verejnú mienku proste nejakým spôsobom masírovalo, a myslím si, že sa mu to vypláca, ale na konci dňa aj tak dôjdu ľudia proste voliť a podľa mňa je to ešte stále otvorené…

M: Tak oni na neho pôjdu strašne. Ale si myslím, že oni si nechajú najsilnejšie kalibre na neho do druhého kola.

P: Jasné. Oni ho zrušia (Kisku) za 24 hodín úplne, no nie úžerou a tak…

M: Neustojí diskusie?

P: Vytiahnu účty, ktoré došli peniaze z Dobrého Anjela, kde si on nechá preplatiť nejakú, vieš.

M: Myslíš, že takto?

P: Mhmm.

M: Vieš, ja som myslel, že vytiahnu ľudí, že zobral som niekedy práčku, zobrali mi dom. Ty vole.

P: To podľa mňa spravia ešte pred druhým kolom a v druhom kole vytiahnu také, že, jááj, skladáte sa mu na súkromné lietadlo a večeru vo Fuzy. To som ja počul, že také majú akože nejaké oné papiere. A tak oni sú hovädá, vieš, oni pôjdu aj… Najhoršie je, že som sa od človeka, ktorý tam priamo sedí, dozvedel, že Hrušovského tím ide robiť zle osobitne mne a trochu aj Kiskovi, ale hlavne mne, že si povedali, že ešte to zvrátime, že pre nich teraz vlastne neni cieľ, ani nie že sa niekam dostať, ale nebyť podo mnou. Každý má také malé ciele a Dano Lipšic dúfa, že sa nedostanem do druhého kola, a títo chlapci, že budem pod Hrušákom… Že oni v zákernosti si nič nezadajú so smerákmi, akurát nemajú toľko možností…

M: A počul si niečo, že od Maďariča išla ponuka kádehákom taká nejaká, že nech si to dobre rozmyslia, že koho podporia, že potom sa môžu dohodnúť.

P: Ale tak sú dokonca iné veci. Vieš, čo som ja počul, Igor?

M: Ale toto neni, to povedal že verejne niekde, ale ja som to nikde v médiách nezachytil, doriti.

P: Fakt? Ja len viem, že ho promuje Béla na svojom FB. Že Fico bol teraz na diskusii v Žiline a že on tam otvorene hovoril ľuďom, že voľte Hrušovského, keď už teda nie mňa, lebo že štandardné, a nie blázni a mladí.

M: A prečo to robí? Si to prečítal, že čo s tým sleduje?

P: No tak vedia, lebo že Hrušovský.

M: No tak Hrušovského pochopím. Ale prečo to všeobecne hovoria? Eurovoľby a štandardné strany.

P: Neviem, to si myslím, že v tých eurovoľbách to ublížilo.

M: To určite že ublížilo, taký smrteľný bozk, ktorý dostalo SDKÚ, to je strašné.

P: Oni si ho zaslúžia. To ti chcem povedať, že, všimni si, čo sa prihodilo pri tých emisiách, oni nespomenuli ani jedinýkrát meno Brhel, ani jedinýkrát nešli proste naozaj po lopte, len sa okolo takto motkali, a keď došiel Braňo Škripek na osobitný kontrolný výbor na Sisku, že dajte mi do programu, že budeme pýtať tie informácie, že tak všetci kádeháci do jedného boli proti, aj mosťáci. Čiže tam sú dohody pouzatvárené na tých najvyšších poschodiach, akože nemyslím ani straníckych, ale sponzorských. A oni si akože, že normálne 2016 si myslia, že pôjdu v koalícii so Smerom, ani sa nedostanú do parlamentu.

M: Ja by som si nebol taký istý, že sa nedostanú.

P: Dobre, a keď sa dostanú so šiestimi percentami a s deviatimi poslancami, načo to potom bude?

M: Tak ja si myslím takisto, že to je jediná cesta, že ich zatlačiť tak nízko k tým piatim, dostať ich tak nízko k piatim, aby si povedali – fúha, tak toto si nemôžeme dovoliť, lebo už ked’ pôjdeme, tak dopadneme ako HZDS… lebo ešte kým budú mať svojich 8 – 9, povedzme, tak si ešte môžu povedať, že zariskujme to, lebo keď nás tretina voličov aj opustí, stále prežijeme. Zariskovať to so šestkou, že pôjdu do nejakého zväzku s Ficom, tak to teda… a Fico pri tom, aký je, on im cucne tých voličov. On v pohode tam spraví konzervatívne krídlo a vybavené.

P: To spraví v pohode, len, vieš, tá ich úvaha, že aby sme nešli do toho, aby sme tú značku nepochovali, tak tí ľudia tam majú v paži, oni vedia, že to bude ich posledná šanca ešte niekde uplacírovať rodinných príslušníkov.

M: Dobre, ale v tom prípade aj so šiestimi pôjdu.

P: Dobre, pôjdu, ak ich Smer bude na niečo chcieť, lebo tých deväť poslancov im môže byť úplne na houby. To radšej s SDKÚ, ked’ budú mať oni 14. Uvidíme, ja si myslím, Igor, že sa to celé ešte premotá. A že sa to oné, že to bude vyzerať inak. Ja si neviem predstaviť, že by to takto mohlo íst’ ešte ďalšie dva roky. Hej, šak sa na to pozri, to je katastrofa.

M: A ty chceš teda čo spraviť?

P: Neviem, ja som sa proste chcel s tebou porozprávať, či by pre teba bolo atraktívne, že výmenou za nejaký tvoj osobný príhovor, že ty ako občan budeš voliť mňa a ja sa potom postavím vedľa teba na kameru a poviem, že v prípade, ak by som prehral tie voľby a zostal poslancom, tak nebudem zakladať žiadnu ďalšiu politickú stranu, a že budem sa skôr snažiť zapojiť do nejakého úsilia o spoločný postup a tak. Lebo, poviem ti otvorene, že som akože hodne vyčerpaný a mám akože, nevidím v tom zmysel, proste. Koľko nás je, Igor, už teraz? Koľko nás je, Igor, teraz? Ešte do toho Hlina, čo chce ísť do eurovolieb s nejakou oné. Aj keď bude v tej strane asi sám. Ale šak nechajme túto ťažkú tému, takže ty o nej porozmýšľaj.

M: A Radičová sa vráti, čo si myslíš?

P: Kto?

M: Radičová.

P: Už na ňu nikto neni zvedavý, Igor.

M: Som teraz nejaký článok videl a som sa chcel pozrieť, že koľko ľudí to lajklo, alebo nejaký názor, alebo diskusia. To boli nejaké Topky alebo Aktuality, akože dost’ slušný priestor, dobré umiestnenie článku, a nič. Bolo tam asi desat’ lajkov, niečo to také trápne, presne tento pocit som mal z toho – tým, že ona sa stránila, stránila, stránila, tak zrazu až príliš zovšednela, a tým pádom už ten názor tých ľudí asi nezaujíma.

P: (nezrozumiteľné) Teraz vlastne sa ukazuje, že ona prehrala voľby a potom ich ako keby vyhrala, ale neustála to. Čiže ona nemá nejakú aureolu niekoho, že kto dokáže s tým Smerom zatočit’. Nemá.

M: Jediná výhoda by bola, že ona by podľa mňa jediná dokázala postavit’ do pozoru Figeľa a Bugára. Tak povedať – idete s Ficom, nejdete s Ficom –, jak to urobila, veď ona to urobila v 2010. A vtedy Figeľ kapituloval hned’ na druhý deň, vieš. Nepamätám si to presne, ale zdá sa mi, že tak to nejako tam bolo.

P: Tak to by ich podľa mňa mohli postaviť do pozoru už aj ľudia, uvidíš, tie oné parlamentné, europarlamentné voľby. To bude, ináč, dobrý lakmusový papierik. Vy si na koľko mandátov akože trúfate?

M: (nezrozumiteľné) Ináč, ked’ obhájime výsledok z parlamentných volieb, tak myslím, že by sme boli velice úspešní. Tak to aspoň cítim, lebo my sme vypnutí, de facto mediálne.

P: A cítiš tam nejaký bán, akože zhora niekde, alebo?

M: Určite tam je. Akože ideme dat’ tlačovku – o desiatej kádeháci, akože priority na najbližšiu schôdzu KDH. 5 novinárov, či 5 kamier a 15 novinárov. O pol jedenástej my na tom istom mieste. Dobrá téma, všetky stojany zostanú, kamery sa presunú k tým gaučíkom, zostane tam zo Sity a TASR redaktor. My skončíme, po nás hneď začína Bugár a zrazu všetci spátky, tam vzadu sedia, vieš, takže všetci spátky. Takže to je… Ale zas, na druhej strane, to pri tomto prúseri, aký je, vlastne, že sme mediálne vypnutí, že si držíme plus-mínus stále nejakých 8 – 9 percent v prieskumoch, sa ešte čudujem.

P: Máš pravdu, teraz keď nad tým rozmýšľam, tak ja telku moc nepozerám, takže skoro vôbec nemám na to čas a vždy ma to utrápi, keď vidím jaké správy, ale viem, čo myslíš, a s tým sa asi ani nedá moc čo robiť, že?

M: Tak Jojo tam išiel bojovať neviemským, tuším s Galkom, zvolával nejakú tlačovku, že neviem, kto to spravil prieskum, že koľko ako, kto má, aká politická strana aký priestor. Tuším iba v STV to bolo a v Rozhlase, iba vo verejnoprávnych médiách. A nám to vyšlo také niečo, že Fico 59-krát a Frešo, tuším, bol druhý v poradí 29-krát a my sme mali dvakrát, že som tam bol ja. Tam je 14,5-krát viacej Frešo, alebo zástupca SDKÚ… nech by od nás bol hocikto iný, tak je to jedno, šak nech si to premixujú, ale 14,5-krát viac, hoci mali o tretinu menší výsledok, tak to je trochu už nefér.

P: Tak, ako vieš, ved’ oni už teraz majú polovičný počet vašich poslancov. Oni majú 7 alebo 8 poslancov. Oni majú presne osem z 11, traja odišli, majú osem poslancov, vy mate dvakrát toľko.

M: No nie toľko, ale…

P: Koľko máte? 15?

M: 13, tuším, 16 sme mali a teraz máme 14.

P: Jáj, počkaj, už odišla aj Ritomská, 14.

M: Áno, 13 má KDH, 14. Ideme si preto robiť vlastné noviny po tom prvom kole prezidentských volieb, vlastne prvýkrát akože do schránok. Takže chceme systematicky takou A3 akože komplet celé Slovensko. No, musíme niečo robiť, aspoň noviny, leták.

P: No, zdroje na to máte, takže kedykoľvek, to by malo byť, dobrý nápad.

M: To sme sporili.

P: Ale to si dobre spravil.

M: 2 roky sme držgroši, na nič sme neminuli, všetci hovorili poďme, poďme robiť nejaké noviny, letáky, nerobili sme to a teraz nám to aspoň zostalo. Šak reálne ja neviem, či sme minuli za tie dva roky 300-tisíc eur, ani to nie podľa mňa akože, možno 200, ale počkaj, kde by sme to minuli, nech 100-tisíc, aj to som prehnal. Takže, no a čo sme si zaplatili predošlé voľby, tak 500, čiže plus sto, možno 650 – 700 sme minuli z 5 miliónov, ktoré teoreticky by sme mali dostať, takže 4,3 na tie dva roky máme.

P: Tak to je akože, to je dosť cool. Akože to sa dá spraviť veľa roboty. Zvlášť keď vy ste šikovní, lebo vy viete robiť lowcostové veci, a možno tie lowcostové veci lepšie fungujú.

M: Hento referendum, to bolo akože trošku nešťastné a tam som, neviem, či sto postrehol, dali sme, že ideme robiť veľké referendum, ale s tým, že nechceli sme to teraz ešte otvárať, chceli sme až niekedy v lete. Ale som sa dopočul, že Kotleba ide s nejakým referendom, alebo čo by chcel, čo zvažuje, ja neviem… Tak kukám, že fúha, teraz nechať Kotlebovi, že aby po tom tri a polročnom vákuu vybehol von s nejakým referendom veľkým, tak ho máme nabetón v parlamente.

P: Dneska som videl prieskum nejakej tej onej, NOVA-ckej agentúry Abakis, Kotleba 16%.

M: To sa mi nejak nezdá.

P: Ani mne, ale vieš, aké čísla oni produkujú. Ale to že bude v parlamente, sa mi zdá čoraz pravdepodobnejšie. Jeho by museli na tej župe chytiť na nejakom ťažkom prúseri, a to on si dá pozor.

M: No ako ideál by bol, aby … ja si myslím, že by sa dalo na neho vymyslieť, len teda vedome sa dohodnúť v tej opozícii, si rozdeliť úlohy, povedať si, že áno, že chceme byť alternatívou dokopy Ficovi – a teda vy ste dobrí na to, vy na to, vy ste na to.

P: No to máš už dlhodobo túto myšIienku a zdá sa mi čoraz rozumnejšia a použiteľnejšia, že len jak sa tam s tými starými chlapcami dohodneš? Oni ťa podrazia pri prvej príležitosti.

M: Ísť na Kotlebu by sa dalo ísť, len cielene sa dohodnúť, že týchto zoberieš a týchto chytíš trošku light, akože tú tému, ale rozumne. A budeš mať síce tvrdé, možno tvrdšie vyjadrenia, riešenia zároveň tej problematiky, ale aby tí ľudia videli, že dobre, že hentam máme istotu a v podstate hovorí to, čo Kotleba… dobre, nehovorí to úplne tak, ale hovorí to. Síce tam niektorí hovoria, že s takýmto niečím ísť by sa nemalo, akože demokratická strana by nemala operovať, ale teraz si myslím, že tuto účel svätí prostriedky v tomto. Ako keď sa ho chceme zbaviť, ten vulgárny nacionalizmus dostať do parlamentu, tak mi mu musíme zobrať tú rétoriku a jemne akože priblížiť sa k tomu jeho voličovi na kobylku. Ale to akože muselo by byť o tom že – všeobecný rešpekt a dohodnúť sa akože OK, tak ty si choď po hentom, to je tvoja úloha, a my do teba nebudeme útočiť za to. Lebo akože, keď to niekto spraví a začnú sa doňho všetci opoziční obúvať, že čo robí, tak je prúser. Tak to zabijú. Ale zas to nemôže robiť napríklad SDKÚ. Takže to môže robiť niečo také obdobné nám, nejaký ten protest, čo má v sebe antisystémový prvok. Ale nie SDKÚ, že, doprdele, mestský intelektuál a zrazu sa postaví niekde do osady a bude tam vyprávať o búraní chatrčí, šak to je strašné. Ináč, to sa čudujem, že tá SDKÚ ešte žije, že akí voliči tam vlastne zostávajú…

P: Asi nostalgickí voliči.

M: Možno nostalgickí, ale mne to pripadá jak slon v porceláne, doprdele, ako niečo, čo malo fakt meno reformnej strany, ktorá prináša nejaké reformy, akože hýbe Slovenskom dopredu, zachránila ho a akože teraz čo tam zostalo? Ved’ aj tá Lucia Žitňanská, to mi pripadá ako keby naozaj taká posledná kvapka, také stelesnenie SDKÚ, už tam nikto nebol. A teraz čo… A zase sa na druhej strane čudujem, že pritom jak si myslím, že Lipšic maká, šak on furt vyťahuje niečo, furt niečo objaví. A ako toto robí, že sa mu to vôbec nevracia na voličoch, a to by som čakal, že SDKÚ odišli voliči, že pôjdu tým smerom, a nič. Nechápem to, tam by som už čakal, že bude mat’ viacej, ale on je v takom kŕči…

P: No mne sa zdá, že prosto ľuďom neni sympatický.

M: Ale on preferencie osobné má, doriti, ja to nechápem.

P: Tam sú iné preferencie než sympatia, to je to, že koho poznáš, ja si myslím, toho povieš. Teda mňa sa to ešte nikdy nepýtali, ale ono je to skôr o poznateľnosti, ako o nejakej akože veľkej obľube. Ale môžeš mať pravdu, lebo aj Smer, Fico mal dosť dlhodobo, akože, dlhodobo, akože roky dvojnásobne vyššie čísla osobné ako mal Smer. Keď si zoberieš tie prvé voľby v 2002, čo kandidovali, oni mali 13 % a Fico mal 30 %.

M: Mal vtedy 30, ty vole, fakt, to by mi nikdy nenapadlo.

P: A on v čase, keď odchádzal z SDĽ-ky a zakladal Smer, tak v tom čase už bol rok v prieskumoch ako najpopulárnejší politik, pred Mečiarom, a dlho nevedeli proste tie čísla premeniť na tie stranícke, no asi tam je nejaká zotrvačnosť, vieš, asi tam je nejaký taký zvyk, vieš, tuto sa volí 15 rokov SDKÚ, tak snáď to nejako tí ľudia asi, neviem, neviem. Ale je to, musí to byť pre nich moc, vieš, ešte teraz, keď tam zobrali tých oných Saskárov.

M: A nič im to nepomohlo.

P: Skôr naopak možno.

M: Akože to, či teda to nebolo… si myslím, že on spanikáril, že videl, že idú prezidentské voľby, že čo z prezidentskej strany ty vyrobíš, spravíš mu konkurenciu a že ho zabiješ. On sa potreboval akýmkoľvek spôsobom dostať rýchlo, rýchlo, rýchlo do nejakého bezpečného pásma, 8 – 9 % niekde. Keď vybehneš, aby si ho zrazil možno o dve tri –percentá dole, aby bol v bezpečí. Tak akože nabehol na hento a aj to môže byť, že tí ľudia ho brali akože NOVA, že s tou novou väčšinou, to bolo nešťastne urobené, väčšiu chybu nemohol urobiť. A zrazu tí ľudia videli, že aha väčšina, posmešky, že väčšina s tromi %. Potom povie, že on nebude odkladisko starých politikov, zrazu to postavil iba na nich, akože tí sú najviditeľnejší, akože môže mať trilión ľudí niekde v teréne, ako, jednoducho, to sú tí, o ktorých sa hovorí, a to je asi problém, že možno, kebyže to vydržal, kebyže to riskol, tak možno o pol roka, trištvrte roka, že zostaneš sám sebou, že ostaneš systematickým bojovníkom, že určite by bol teraz lepšie na tom jak s nimi.

P: Asi hej, že?

M: A teraz ich má na krku.

P: A to je ináč riadna partička.

M: Tých už teraz sa tak ľahko nezbaví, akože už ich tam má, takže čo s tým?

P: Hmmm.

M: Akože ja osobne by som bol najradšej, kebyže sa dajú do kopy Nováci, Saskári, SDKÚ… nech to zlepia do niečoho jedného, aby nepoprepadávali tie percentá, lebo takto, keď to pôjde, tak to môže byť o ústavnej väčšine Ficovej . Lebo keď prepadnú tri-štyri strany po 4 %, vymaľované.

P: No a ty máš jakú predstavu, jakú ambíciu, jaký plán?

M: Neviem, akože to, čo som (nezrozumiteľné). Dobre, dva roky opozície sú za nami, čiže keď aj voči nám sa pozerali Bugár s Figeľkom a podobne, že tak rýchlo nejako sublimujeme a ony sa tie percentíčka pekne vrátia, alebo Frešo. Dúfam, že pochopili, že asi tak ľahko nie, a tým, že sme si nasporili niečo, tak my sa teraz už nedáme. Dúfam teda, že tá myšlienka, že nás nejako sa zbavia, že ich opúšťa, alebo že teda už pochopia, že nie je reálna. Ako ja si chcem s nimi sadnúť a sa s nimi povyprávať, teda že či chceme potichu alebo to je jedno, ale poďme sa baviť, a že či je alternatíva, alebo keď nie, tak mi sa zariadime v pohode. Akože direkt pôjdeme po KDH a zase si myslím, že náš Rišo Vašečka a Braňo, a títo, my keď im dáme priestor, aby viacej vynikli a urobili také silnejšie konzervatívne krídlo, tak budú autentickí, uveriteľní, v pohode, tak ako aj vy ste boli vlastne v tom KDH takí iní, taka tá omladina aj s Lipšicom. A je mi to ľúto, že ste neni spolu, ale, tak, to asi ty vieš už prečo. Tak si myslím, že nikto iný im nemá šancu zobrať nejak voličov, ale niečo, čo vlastne, i keď to jednoducho iná pozícia ako nejaké KDS, ktoré muselo vlastne bojovat’ s tým, že ten človek stál pred alternatívou – dám KDS hlas, ale nebudú mať 5 %, čo je jasné, tak tým pádom mi to prepadne. U nás keď dá Vašečkovi hlas, tak vie, že mu to neprepadne, alebo Kuffovi hlas, alebo Kuffovi, tak, vieš, to je ideálne na toho ortodoxného kádeháckeho voliča. A keď s nimi nebude možná alternatíva, keď povedia, že nie, toto ich nezaujíma – uvidíme po voľbách a podobné rečičky, tak ideme direkt s tým cieľom ich dotlačiť čo najbližšie k tej 5 alebo k 6, k niečomu možno takému, aby mohli čo najmenej hrýzť, aby čo najmenej to pokazili. A to isté s Maďarmi, ja som teda odhodlaný, mne je jedno, keď budem vidieť, že akože Bugár je taký pes, jak je, tak čokoľvek, akúkoľvek pomocnú ruku SMK. Tak skorej je lepšie baviť sa s SMK s tým, že nech povedia dopredu, že žiadna autonómia, žiaden Fico, ale nech to povedia. Len tam sú tiež osobné také animozity medzi nimi, Maďarmi, že či sa to zlepí dokopy. Tak to je naprd z tohto pohľadu úplne, ale možno pochopia. Ale niektoré tie vyjadrenia proti Ficovi alebo proti Smeru vyzerajú byť dosť odhodlané, aj si hovorím sám sebe, že určite pôjdu s Ficom po voľbách, ale na druhej strane tie vyjadrenia sú tvrdé, akože niektoré, že smeráci sú nasraní ako na Figeľa, že čo si to dovoľuje, jak sa to vyjadruje a neviemčo, čiže nemusí to byť úplne až také jednoznačné, že pôjdu.

P: Hej, ale šak videl si, Igor, že môže sa Figeľ vyjadrovať akokoľvek, ale v Bystrici a v Nitre išli proste so Smerom do koalície a Figeľ prišiel na regionálne vedenie v Nitre a v Bystrici, a orodoval tam, a nič, nič si nepresadil, čo to je za vedenie?

M: Toto sú… Si myslím, že Figeľ je tam možno ešte jediný rozumný z tohto pohľadu, že ešte on by sa proti tomu postavil, ale tí ostatní.

P: On je slabý.

M: Alebo nejaký Abrahám.

P: Abrahám sa na to vyslovene trasie.

M: Mne to aj pripadá, že to je aj taký ksicht, ten na to aj vyzerá, akože tá jeho mentalita smerácka, akože jeho posadiť na druhú stranu tej sály, tak krásne tam splynie medzi nimi.

P: Mhm.

M: Akože, arogantný pes.

P: Dobre to hovoríš.

M: Akože, ja ho nepoznám, ale (nezrozumiteľné). Zbavili sa vlastne všetkých, ktorí potenciálne mohli mať problém so Smerom. A tie štruktúry ho tam prevalcujú. Neviem, čím by to dokázal on ustáť, že nie. Možno hentakým niečím, že postaviť ich pred takú vlastne dilemu, že…

P: Igor, povedz mi ale, že oné, ty si myslíš, že Fico vyhrá tie voľby?

M: Ktoré teraz? Neviem, ja, čo podľa toho, čo sú prieskumy, ale ja by som bol rád, keby prehral, doriti, lebo to by bolo, že síce ešte chvíľu by kopal, ale akože to by psychicky neuniesol.

P: On by podľa mňa neostal v politike robiť premiéra.

M: Ale zostal, zostal a strašnú zlobu by tu narobil. Podľa mňa by zmenili volebný systém. Všetko by porobili, také zlo, také zlo by tu narobili strašné.

P: Tak on má strašne veľa zarobené.

Zvoní telefón

P: On vyslovene je už unavený, jeho to už nebaví, on je akože chorý z toho a je pod strašným tlakom, a je akože nešťastný z toho, a ja som sa bavil s Kalim ešte dávno, pred troma mesiacmi, a on mi hovoril, že on sa na to tak strašne upäl, že on si nevie predstaviť, že on by prehral, a že by sa tváril, akože dobre, tak som ďalej premiérom. Takže možnože aj on počíta s tým, že bez ohľadu na to, jak dopadnú voľby, tak bude nový premiér.

M: Inak, to som už aj ja počul, lebo minulú nedeľu bol vo Frontinuse, v rádiu. Počul si to, či nie?

P: Nepočul.

M: Bol neuveriteľne nervózny a že s 12 ľuďmi prišiel na tú diskusiu. S 12 ľuďmi, 12 tabletov, otázka, normálne ľudia direkt, takže po prvé chceli od toho redaktora, aby cenzuroval otázky, ktoré áno a ktoré nie, a on, že nie, ja idem tak isto ako ostatným – doradu, takže lístočky mu tam vypisoval Erik Tomáš, že ako ktoré má a ktoré nemá, a že ich úplne odignoroval, že Fico zakaždým keď nejakú takú otázku dostal, tak tri – štyri vety dal také úvodné rozvláčne, 30 sekundové, po 30 sekundách mal napísané v tablete presne, čo má hovoriť, čítal. Normálne, 12 ľudí si predstav, že nabehne s tabletmi… každý na niečo bol zameraný. Po tej relácií, že jak sa vypli mikrofóny, že hrešil jak pes, jak pohan, že technik tam teda bol. Tak potom on to napísal na status, ten moderátor, že Erik Tomáš mu potom volal, že nech to okamžite stiahne, že na jeho mieste by to okamžite stiahol, lebo nevie, komu všetkým môže tým ublížiť. On to pochopil ako vyhrážku voči rodine, úplne nechutné, volal mi ten redaktor, že čo s tým, že či si myslím, že mu môžu nejako ublížiť. Ale akože z toho je podľa mňa aj jedna vec zrejmá, že akože po prvé tá nervozita, po druhé, že 12 ľudí, že do prčíc, tak až príliš si neverí, alebo nechce ani najmenší náznak chyby urobiť. A, doprdele, že ide do Frontinusu, 20-tisíc ľudí čo počúva, tak tam Fico ide. To znamená, že si naozaj veľmi-veľmi neverí. Včera mi viem, že niekto, tiež to bolo v tomto duchu, akože si neveria. Že sú fakt nervózni okolo toho štábu, že to naozaj nemusí vôbec vyjsť, tak ako si to oni predstavujú. Takže bodaj by. A ono akože tie prieskumy, dobre, neviem, ako sa im dá veriť, ale asi všetci v tom nešália, šak on tam ide maximálne 40%, 38 – 40 %, a dosť stabilne, to znamená, že on by z tých antifico voličov, ktorí budú, tak by viac ako tretina si musela povedať, že seriem na to, doprčíc. A prečo? A prečo tí, ktorí chcú voliť Fica, tak prečo by ho nešli voliť už v tom prvom kole, akože prečo by ho išli zrazu voliť v druhom, neni dôvod. Čiže on keď ich nenamotivuje v prvom kole, tak potom viac ich ako k tomu nedostane, potom nevypadne odtiaľ tretina, prečo by vypadla tretina, tam, čo ja viem, možno naša Helenka Mezenská, tá si akože, verím tomu, že ona bude schopná povedať, že nech ľudia volia neviemčo, a nepovie nič. Ale kto ju zas bude počúvať, jej názor, že koho majú voliť, alebo nie? No, nemyslím si…

P: Kádeháci.

M: No, a kádeháci, teraz ten Maďarič dal normálne nejakú ponuku, že keď si to správne rozmyslia, tak pustia hlasovanie pri tej ústave, že dajú zelenú kartu, a že vraj to zaznelo aj v médiách, verejne, verejne ponuka, verejne korupčná ponuka. Toto tu, akože, čo to je, je to korupcia, či nie je to korupcia? To je že politický obchod, ale podľa mňa to je korupcia. Akože, dávam nejaké, obchodujem doslova zo svedomím tých poslancov. Čo, čo to je? To je strašné! Akože, nie že by som nebol rád, aby to prešlo, ale oni sú hajzli schopní spraviť to, že oni to teraz pustia cez prvé čítanie a v druhom to zabijú po prezidentských voľbách, len aby oblbli toho voliča. Ale zas kádeháci by na to nemali pristúpiť, nedať im tú nahrávku na smeč. Tak ako teraz Martin Fecko, dáva teraz že návrh na odškodnenie klientov nebankových subjektov, oblbuje ho tam nejaký Šípoš 2 roky. A ja mu hovorím, nerob to teraz, prosím ťa, tým iba nahráš Ficovi. Oni to teraz cez prvé kolo pustia, a tých ľudí, ktorých už raz podviedli, ich podvedú znova, a v druhom kole to zabijú, nerob to. Toto isté by nemali robiť ani kádeháci.

P: Igor, vieš mi, oné, vie mi niekto naceniť tú inzerciu u teba? Tak nejak akože to…

M: Čo potrebuješ? Ja som si tuto doniesol k tomu, to sú rozmery, počkaj, ja donesiem nejaké pero, keď tu je.

P: Viem sa dostať aj na zadnú stranu?

M: Teoreticky asi áno. Normálne tam je príplatok 50 %, ale zase oni ju tak nepredávajú. Takže ako, my sme teraz prvýkrát spravili po 15 – 17 rokoch alebo neviemkoľko to robíme, sme urobili to, že prvý jediný rok sme mali pevné ceny, ale, tak, cenník bol vždycky pevný, ale že pevné pravidlá rozdávania zliav sme mali vtedy natvrdo, že 2 opakovania 2 % a tak podobne, potom sme to pustili, že vlastne, že 15 rokov to bolo tak, že boli vlastne dané nejaké podmienky, ale keď ich obchodníci prekračovali, tak nemali žiaden trest za to, takže oni si z toho urobili naozaj že trhací kalendár, akože to bolo hocijak, že kamaratčáky, že pomaly za euro inzeráty niekde a potom sme sa to dozvedeli po roku, lebo jednoducho nikto z nás to nesledoval, a nesledoval som to preto, že stále som videl, že to rástlo, rástlo, rástlo, tak ma to netlačilo ma to k bote. No a ja som sa teraz 5 rokov tomu nevenoval, od augusta som sa tomu začal venovať a som pozisťoval také veci, tak sme teraz prvýkrát zamkli, že naozaj všetci klienti majú teraz rovnaké podmienky, ale teraz ja mám zase problém, že so SaSkou som, že akože chceli niečo vácej, a dali sme že maximálne pri politickej inzercii 50 %. A oni že šak teda dobre, že dajú nejakých 60-tisíc eur, že dajú do konca mája do inzercie, ale že chcú 55 %. A znížili sme zároveň cenníky. Teda že keď 55 zodpovedá 64 %-nej zľave, čo mali minulý rok, či 63-neviemjakej, že chcú 55 a že teda bud’ to dám, alebo nedám. Tak teraz som, hrám sa na slepú babu s vlastnými obchodníkmi, že v systéme to je nahodené ako 50, ale v skutočnosti potom vždycky to následne vyfakturujeme s 55, čiže vedia o tom iba fakturantky, ale obchodníci nie, lebo vieš, to je také trápne trošku. Takže to isté, ale zase tam by, tuto by to bol trošku problém, že sa nasrali, že by na tú zadnú stranu, by som im to tam musel napísať tak, že ak sa dá, čo ale teda som im zakazoval na začiatku roka, aby to nerobili, takže by som to musel tak nejako zvláštne napísať, že aby to tam bolo, ale nechcel by som to napísať do systému, lebo to by som musel každého jedného obvolať, alebo Pavlínku dohodnúť, že nech im povie, že keď sa dá, tak to tam dajú, len aby to nebolo nikde, aby mi to nevyčítali, že teda nastoľujem podmienky striktné, a že zrazu to je úplne inak. Ale, akože, nechcem ti to sľúbiť dopredu, to, akože, to si chcem tak prejsť s tým konateľom naším.

P: Igor, ale dokedy, lebo vy to tam máte nejaké cykly, vieš, že… dokedy

M: Týždenníky sú všetko…

P: Hej? To sú týždenníky, ale že…

M: 39 týždenníkov, a dneska je čo?

P: 18.

M: Takže dneska je 18. a hento je 21., ja k tomu dám piatkové dátumy, takže vlastne čo vychádza? Tento víkend to je 21. 2. Potom vychádza víkend…

P: 28. Piatok.

M: 28. 2. A potom je čo?

P: 7. marca.

M: 7. 3., to je, de facto, to sú do prvého kola jediné tri termíny už, ktoré vychádzajú. Raz, dva, tri, to je 14 a potom vlastne môže byť v druhom kole 21.

P: Uhmm.

M: Čiže toto prichádza do úvahy, vždycky máme uzávierky v stredu, štvrtok. Čiže teoreticky, kebyže ty chceš ísť do prvého vydania, tak by si musel dat’ napríklad do zajtrajška do večera.

P: Ne-ne, chcem ísť sem.

M: Ak chceš ísť iba do posledného.

P: Noo, lebo nemám toľko peňazí, vieš. Čiže tu je uzávierka asi 4. až 5. marca, že?

M: No, v stredu večer v podstate stačí všetko.

P: Dobre, 5. marca, 5. marca je uzávierka a, Igor, prosím ťa, všade tam, kde sa dá, sa mi na to spýtaj, že polstrana vzadu.

M: Hmm.

P: Čo stojí všetkých 39 polstrán?

M: Takto, no maximálna zľava je, hovorím, že pre politiku tým, že máme tam vlastne rozličné spôsoby, bud’ ideš v titule, máš za opakovanie zľavu, alebo ty týmto že ideš do všetkých vydaní, asi chceš ísť do všetkých vydaní, do všetkých tých titulov, tak vlastne sa narátavajú ako keby máš opakovania v jednom titule, takže ono vlastne takisto, keď v jednom týždni zoberieš všetky tituly, tak dosiahneš tú najvyššiu zľavu, takže máš tam vlastne 50. 50 zľavu máš a vlastne na tej zadnej strane by mala byť polstránka, čiže poviem ti podľa tohto. Tu je vlastne cena za polstránku na jedenkrát. Vo vnútri je 9 570 hrubá cena a z toho polovička. Čiže 9 570 mínus 50 %, čiže nejakých, ja neviem, to je 4 800?

P: Uhmm.

M: 4800 na bežnej strane.

P: To čo je?

M: No a plus dépéháčka ešte potom. Tá mi koľko vychádza z toho, 20 % navyše, okolo tisícky. Tak záleží jak, že jak by si to chcel platiť, lebo šak vtedy mi Rado Gloznek, ten konateľ hovoril, že tá baba, čo bola od teba, alebo čo, tak hovorila, že viete to platiť tak, že nejako, že časť oficiálne, časť neoficiálne. Tak ty musíš povedať, že koľko, jak to chceš, nám to je.

P: Jak mi, jak mi ty to umožníš?

M: Jak ty chceš, ty povedz.

P: Pol na pol.

M: Čiže čo, z tých 4 800, 2 400 bez dépéháčky a 2 400 s dépéháčkou? Takto, no nikdy sme to nerobili, ako, Rado mi vtedy hovoril, že či takéto niečo vieme spraviť. Ako, ja som mu povedal, že za 15 – 17 rokov sme nikdy nikomu nedali nič bez dokladu, no ale.

P: Keď né, ne. Igor, počúvaj, keď né, ne. To je posledná vec, ktorú by som, oné, chcel, že vieš, mi ako.

M: A ty máš teraz ako na tom transparentnom účte aké výdavky?
 Všetky? Aj toto napríklad by tam išlo? Či tam by bolo vidieť, 
za akú zľavu sme to predali, či nie?

 

P: Ee, nebolo, tam sú neni oné, účely.
 Tam je len, že koľko odišlo. Tam neni, že komu.


 

M: A ty keď robíš nejakú záverečnú správu, musíš ju robiť, 
či nemusíš predkladať potom ministerstvu financií?

 

P: No musíš, ale no ée, v inzertnom ée, ty nemusíš
robiť nahlášky. Máš inzertný časopis, nemáš žiadne, to majú
len akože veľké, dokonca už ani printy to nemajú, iba telky to majú.
Telky majú povinnosť robiť nahlášky, že koľko toho odvysielali.
 A už ani printy to nemajú robiť, viem, že Ringier to nebude robiť
vôbec. A inzertné časopisy už vonkoncom nie.

 

M: Dobre, ale či sa, trebárs, ja neviem, v nejakej záverečnej správe
 by potom sa objavilo, že sme dali ée Procházkovi, alebo ty by si dal 
na ministerstvo financií správu, a tam by bolo napísané, že mal si
 v regionPRESSe inzerciu so 75%-nou zľavou a nie s päťdesiatkou.
Víš, alebo čo to, takto nebude tam tak napísané, či?

 

P: Ne. Jednak tam dávaš len výdavky, ktoré má, ktoré si urobil len za posledné dva týždne. Čiže to ja neviem, 
či sa do toho počíta, keď ti to zaplatím napríklad predtým,
 ale povedzme, že hej. A ty tam vlastne napíšeš, že len že ée
čo si komu zaplatil, nie, za čo to bolo. Len že tu som mal
 takýto výdavok. Ale, počúvaj, keď to má, keď to má byť 
akékoľvek nepohodlie, tak srať na to. To je akože.

 

M: Lebo ja som to vtedy tak pochopil,
 že vlastne v tom septembri, alebo kedy, si chcel 
nejakú inzerciu, že kvôli tomuto ste to nakoniec nedali,
 že sme vám to nevedeli dať nejako bez dokladu, alebo čo.

 

P: Ee, ne kvôli tomu. Nemal som peniaze.
Vtedy to bolo, že, vtedy to bolo tak, že osem a pol,
 osem a pol, a ja som ich proste nemal. Takže som si to nemohol kúpiť a bol som z toho dosť sklamaný.

 

M: A ona vtedy tiež hovorila, že takto by to chcela, že pol na pol. Nevieš?

 

P: Neviem, odo mňa nemala žiadny pokyn dohadovať, to vôbec žiadny, ja som práveže si myslel, že tým, že je to agentúra, takže to bude všetko, tak jak to…

 

M: Lebo ona vtedy vybehla na Rada, na toho konateľa, s tým, že niečo sa najprv sa dohodli na cene a potom, teda, ale že pán Procházka by to chcel, že časť vlastne bez dokladu a časť s dokladom.

P: Ty kokos…

M: A akože vtedy Rado sa ma pýta, že či take niečo robíme, a hovorím, že, teda, ja som také niečo neurobil nikdy, takže teraz…

P: Ty vole, počúvaj, Igor, pozri sa.

M: Potom, akože, chcel som sa s tebou na tú tému stretnúť , aby teda si povedal niečo, že čo jako.

P: Akože toto, mne by to pomohlo, ale toto, pravdupovediac, nie je pre mňa tak dôležité, ako nebyť schovaný vnútri a dostať sa na tú zadnú stranu. To je, proste, to by som si strašne prial, to by si mi veľmi pomohol, keby si mi vedel toto zariadiť (nezrozumiteľné). Ako keby si mal mať oštaru nejakú strašne veľkú kvôli tej, tej prirážke, tak ser na to, len ma tam dostaň. Lebo keď je toto akože cena, tak potom ja prirážku na zadnú stranu mám 50 % z tohto.

M: Mhmm.

P: No a 50% z tohto je…

M: 2400.

P: 2400, čiže som na 7200, a ty mi to proste nejako, vieš, že bol by som radšej, keby som to nemusel platiť, to je jasné, ale zase chápem, že teraz, keď máš niekde vyvolávať a tak, takže to nemusí byt’ jednoduché, nemáš na to ani čas a tak, že ja proste v tvojich novinách chcem mať tú zadnú polstranu. Á, takto, ako, ja neviem obchodovať, vieš, že ja som, to si si asi aj všimol, že ja nie som moc dobrý tento obchodník, že vyjednávač a tak, že ja ti dopredu hovorím, že vo finále, aké podmienky mi dáš, tak také ja budem mať.

M: Lebo chceš polstránku zadnú.

P: Chceme zadnú polstránku. Zároveň ťa prosím, akože, vyjdi mi v ústrety v rozsahu, v akom môžeš, ale keď nemôžeš alebo nechceš, tak vieš, čo spravíme, ako. Vieš dobre, že.

M: Možno ja by som, ako ja by som možno šiel teda systémom takým, že keď teda, že trebárs možno zadnú polstránku, tak okej, možno aj s príplatkom, aj so všetkým, a dať ti niečo navyše ešte, že pokúsiť sa možno do budúceho týždňa, že by si mal, to je čo? To je tento týždeň, to je ten 28, že možno tam dať niečo, alebo máš niečo nachystané teraz už, vizuály? Hotové sú už, tak? A máš ich skôr reklamné alebo rozhovorové, textové?

P: Nemám ich redakčné, mám ich akože obrázkové, reklamné, jak som mal teraz v novom Týždni, neviem, či to vedľa náhodou nemá, tak tam mám taký inzerát. Ten redakčný by sa uplatnil jednoduchšie, hej? Akože teda textový podľa teba? Že by to menej svietilo?

M: Možno skorej by som to tam dokázal dostať tak, že aby som niekomu nemusel nejako zásadne o tom nejako moc hovoriť, kvázi nejaký rozhovor. A že by, lebo mali sme po tie minulé roky taký trošku že úzus, že sme brali, že PR články, to bolo také ako keby nič, bezcenné. Až od tohto roku sme nabehli, že PR článok je účtovaný normálne ako inzercia. Ale stále by som to v takom duchu tam do toho vedel možno nejako dotlačiť, že to tam, by to tam bolo a nikto by nejako zásadne nekričal.

P: Dobre.

M: Akože určite nie do všetkých, ale zase tam ti priznám farbu, ja zase nemám dôvod hrať, alebo, teda, niečo zatajovať. My v tých novinách máme zatiaľ voľný priestor nejaký, ako, ja som bol zhrozený minulý týždeň, keď som si pozeral, že vlastne v priemere máme v novinách, z 11 strán, čo vlastne minulý týždeň vyšlo, bolo vlastne 35% voľných, čiže vlastne 4 strany v priemere v tých novinách sú voľné. A štyri strany, a to je, to neni o tom, že tento týždeň, doprdele, to je o tom, že, že dobre, teraz je január, február, to je trochu menej inzercie.

P: To je veľa, Igor, že?

M: To je veľa. Ale to je o tom, že to je dlhé roky takto, ja som aj preto včera s tou Marcelou.

P: A čo tam je? Tam neni nič?

M: Oni tam dajú hocijakú voľnú tvorbu, si tam dajú prkotiny do toho. Ja som včera bol s tou Marcelou Dobišovou z Fóra života, lebo som ju stretol minulý týždeň, jak bol národný týždeň manželstva, a hovorím jej, že, sme sa začali baviť a ona odo mňa, že či by sme jej vedeli niečo takéto dať, lebo že Lumen, Lux, Katolícke noviny, všetci chcú zaplatiť za reklamu od nich, že môžu jedine bártrovať, kebyže ona im poskytne druhú reklamnú plochu. Tak som vlastne včera sa išiel s ňou o tom dohodnúť, že do prdele, tak nech nachystajú formát, že hocijaké, čo najviac formátov nech nám dajú a my im to, jednoducho, ja im to dám. Aj akurát keď som odchádzal teraz z domu, tak Pavlínka si tak zobrala trošku na starosti ten obsah, ona to tak češe, že aby to malo niečo, nejakú formu, a hovorím jej, že zavedieme vlastne taký jak kebyže status prioritných výplní. A vlastne urobíme prioritné výplne pre Fórum života a Áno pre život, a neviemčo, a už to tam pôjde, a keď tieto použijú a majú stále voľné miesto, tak môžu dať ešte aj niečo iné, ale, akože, je hriech to (nezrozumiteľné), akože 15 – 17 rokov sme akože ládovali čisté strany, a na nič zmysluplné sme to nevyužili.

P: To je škoda. Igor, musím sa ísť vycikať, prepáč.

P: Ja by som tam niečo úplne nenápadné spravil na toho 28., že nejaký rozhovorček s mojou ženou, alebo to čo teraz vlastne oni robia, rozbiehajú taký projekt pomoci ľuďom, matkám, čo sú v núdzi. To je také, akože podľa mňa, v pohode, akože to neni žiadny nič, vieš, také ako nasilu.

M: Koľko máš celkový rozpočet, koľko asi do toho dáš? Dokopy, keď to zrátaš.

P: Teraz, všetko?

M: Dokopy, dokopy, dokopy, dokopy, do prvého kola, nehovorím o druhom kole, tam už…

P: Igor, koľko vyzbieram. Akože, teraz normálne že odpisujem veci, ktoré by som chcel, regionálne televízie, som dostal ponuku – párminutové profily, nemám na to prachy, musím to odpísať.

M: Ale akú to má sledovanosť?

P: Neviem. Teraz akože napríklad sú, že spoty v televízii. A ja akože neviem, že koľko si ich budem môcť kúpiť. Jojka má vysoké ceny.

M: Ja som pozeral, že v Markíze či čo to, niečo som, dneska som tušímže čítal na Smečku, že iba ty si zatiaľ priznal, že to využiješ, a že 2000 eur, tuším na Markíze, či jak to stojí? Jaký to má čas vysielací?

P:Rôzne sú tie vysielacie časy.

M: Ale šak rovnaká cena asi, nie?

P: V Markíze hej, v Jojke nie.

M: No ale potom jaké rôzne, dúfam, že nie niekedy poobede hocijaké somariny? Tam je nejaký primetime? Neni asi, že?

P: Ale oni to majú v nejakých blokoch a v tom úplnom vyslovenom primetime to nemajú, ale majú to také, že o piatej – o šiestej, keď to pozerajú ľudia tie seriály.

M: Ked’ chce niekto kúpiť, že pred začiatkom televíznych správ, tak pustia či ako?

P: Oni to tam majú podľa toho, že koľko spotov si kúpiš, tak ťa nasadzujú nejako, ale majú jednotnú cenu za všetky časy a neviem, či to môžeš priamo ovplyvniť, neviem, jak to tam je. Ja som to nepochopil, ten ich systém.

M: Lebo viem, že pred parlamentnými voľbami niečo tam Fico, tam treskol, že to bolo na Markíze pred správami posledný spot alebo čo, ale to bola šupa. A to asi aj stálo, to asi nebolo za 2000 eur. Lebo to možno, to je asi dodatočné, že čo dajú za komerčnú cenu, že hento je za tú nejakú zvýhodnenú rovnostársku cenu.

M: Či koľko odhaduješ do konca prvého kola?

 

P: Od teraz?

 

M: Né, od začiatku. Úplne, úplne, úplne, úplne.

 

P: Asi šesť kíl.

 

M: Tak? Ty vole, to je dosť.

 

P: Uhm.

 

M: Doteraz koľko asi?

 

P: Asi polku. Počkať, tak to potom né,
 tri kilá už nenazbieram. To už nedám. Tak päť. Pol, pol mega. Kiska v tom má už podľa mňa jeden a pol mega.

M: Myslíš?

P: Mhmm.

M: A v čom asi by to bolo?

P: V PR. PR je strašne drahé. Ja nemám PR, lebo na to nemám peniaze.

M: A to sú čo, to sú akože? Že zaplatíš niekde novinára a nikto to nepreveruje?

P: Nie, agentúra to rieši.

M: Zadáš agentúre a ona si to, to musí dostať nejakým spôsobom niekam tam.

P: A hlavne, keď si zoberieš, tak za ten čas, Focus za toho pol roka vydal asi 12 prieskumov. A ty vieš, koľko stoja prieskumy…

M: Neviem. My sme si nikdy nerobili prieskumy, ako, robili sme jeden shit, ale to ma napadlo…

P: Jeden prieskum u takej veľkej agentúry, bez výsledkov, že si nekupuješ výsledky. Ja to neviem, teda, že by sa dal kúpiť výsledok, ale všetci mi hovoria, teraz mi napríklad hovorili, že ten predposledný ako ľudia, ktorí sú proste pri zdroji, že ten Focus prvý, čo som mal 7,7, tak tam normálne, že mne zobrali 3% a pricapili ich Kňažkovi za 15 litrov. No a či to je pravda? No ale povedali mi to ľudia, ktorí akože sú neni akože moji ľudia. No a ten Focus, proste akože, vieš, že zaplatiť na rok, to je no a tých billboardov má teraz toľko čo Fico, a bigboardy sú drahé jak prasa.

M: Ty máš nejaké tie, to mi hovoril niekto, že bigboardy či megaboardy máš niekde po Slovensku, ich máš toho dosť, či mal si?

P: Nemám práveže, ja som úplne poddimenzovaný v tom outdoore, lebo proste ja nemám takú palebnú silu, jak dojde, že Fico došiel minule a dal im na stôl na outdoor 7 kíl. Došli do Ringieru, printová inzercia 100 tisíc…

I: Ty vole.

P: Ja mám printovú inzerciu v Ringieri 15. 15 ku 100.

M: A koľko z toho už asi vydal?

P: Nič.

M: Či to teraz pôjde ako masovka?

P: Teraz to pôjde, tam bude posledné dva týždne, v každom čísle vo všetkých tituloch. Všade.

M: Ja čo chcem íst’ akože na neho, tak to chcem akože využiť, teda naše noviny, že chcem dať, prečo nevolíme, to chcem dať akože spoločné posolstvo v podstate za klub, lebo v tomto sme neni jednotní, že kto koho volí trebárs. Ale aj keby čo robíme, tak to teda určite neupraceme, aby sme všetci volili niekoho jedného. Ale určite chcem ísť s tým, že jednou stranou, že prečo nie Fica. Toto tam chcem dosť prikúriť akože s tým, lebo čo to tam, to je akoby pluvátko, keď henten tam také šajby do toho dá, jak hovoríš.

P: To neni úplné pluvátko, lebo tvoje tieto majú taký ten punc autenticity. To je, to podľa mňa má istú dôveryhodnosť. Pre ľudí určite.

M: lnač, počkaj, teraz rozmýšľam jednu vec. Trochu nevýhoda hentoho vydania je, toho siedmeho, marca či jak to bolo, že my máme také, že, počkaj, na tabuľu ti to dám, že Slovensko nejak a my pokryjeme, vlastne prvý týždeň ide milión 350, a druhý týždeň, zle som to nakreslil, dám to takto, že neni to Slovensko. Každý týždeň ide 1 350 000, ale prekrýva sa nám z toho milión dvesto a 150 000 je tam vlastne unikátnych domácností druhýkrát. Že možno lepšie by bolo, keby ty to rozdelíš na dve menšie inzercie a ísť radšej ten týždeň naozaj predtým už nejako v jednom vydaní iba s tou väčšou, lebo to sú vlastne také, síce malé dediny, ale robíme tak, že čím chudobnejší región, tak tým je viacej spojených okresov dokopy, a robíme tak, že jedna časť dedín ide jeden týždeň a druhá časť dedín ide druhý týždeň. A tá druhá časť dedín vlastne, to je to, že tých unikátnych 150 000 domácností. Čiže ak ty to postavíš iba v tom jednom týždni, tak dostane sa to iba k milión tristopäťdesiatim domácnostiam, ale radšej ísť možno štvrťstránkou dvakrát a vtedy vieme, že vlastne to chytí milión 350, ten druhý týždeň tých unikátnych 150 a zase zároveň samozrejme tých milión 200 znova opakujúcich sa, ktoré idú každý týždeň. Čiže viac-menej mestá, menšie mestá, tie idú každý týždeň, to je akože tých milión dvesto, a teda väčšie dediny, a 150 sa strieda že jeden týždeň jedny a druhý týždeň druhý, a dokopy dosah je milión päťsto.

P: Dobre, ale spravme to inak, Igor. Spravme to, že aj 28., aj 7. Pôjdem, oné, tou polstranou, hej, a teraz, keď mám tú polstranu za 4800 necelých plus 50 %,  je 7200, druhýkrát 7 200, to je 14 000 aj niečo, a keď mi ty povieš, že to má význam, že to má reach, tak to skúsim nájsť, lebo radšej to dám tebe ako Sme. Ja som bol na Sme strašne nasratý, aj na Pravdu, ja som rozmýšľal, že im nedám vôbec inzercie. Že to radšej dám proste sem.

M: Chcel si do Smečka, normálneho denníka, alebo čo, lebo oni majú akože tituly, ešte potom tie Myčká majú tie regionálne, ale, zase, tam možno to pokrytie, ten náklad. Takto, no zadná strana určite má svoje do seba. Ako prvá je zbytočne drahá, ale druhá vec je, že tú máme tak predanú, že tam by som to určite nevedel, že pol strany. Zadnú stranu neni som si úplne istý, že jak majú rozpredanú, ale myslím si, že v priemere polstránku by sme mali uplácať. Takže to by sa tam malo dostať. Kebyže chceš a myslím si, ako ja osobne, aj teraz, ked’ som písal návrhy pre obchodníkov, že ako predávať inzerciu, ako navrhnúť inzerciu, aby bol klient čo najviac spokojný, tak som im vravel, že keď vám povie, že chce dať nejaké peniaze, nejaký balík do tej inzercie, tak sa snažte, aby to bolo čím častejšie, radšej menšie inzeráty, ale čím častejšie, aby teda, lebo to sú noviny niekedy o tom, že to neni o, by som povedal pri tej produktovej inzercii to neni o tom, že to čítaš každýkrát. Akože, siahneš po tom vtedy, ked’ máš už nejakú nákupnú potrebu. Ale tieto príplatkové strany, druhá rada, ktorú som tam dal, bola to, že prestriedajte tomu klientovi inzerciu, že nedávajte ho stále iba dovnútra, dajte ho kedy-tedy na prednú, kedy-tedy na zadnú z toho istého balíka, ale radšej stále menší inzerát kedy-tedy tam a tam, lebo ked’ vyberá ten človek zo schránky tie noviny, tak on sa vtedy rozhoduje, že či to bere, alebo nebere, či ho niečo zaujme alebo nezaujme. A v tej schránke strategicky, je v podstate skoro jedno, či to je zadná, alebo predná, lebo pravdepodobnosť, že to hodí tak alebo tak ten kolportér, je rovnaká. Čiže on, ten človek to vyberie, pozrie si, že či ho niečo zaujme, to nečíta pravidelne, a ked’ ho zaujme, tak bere k sebe do domácnosti, keď ho to nezaujme, šmarí to rovno do škatule. Čiže z tohto pohľadu tá zadná strana je dobrá.

P: A tí, na tých sa dá spoľahnúť, že to nehodia hneď do koša.

M: My podľa našich vlastných kontrol sme niekde okolo 90 – 92 %, že to je v schránke. Najväčší problém je, čo viem, Blava, ale si myslím, že ty máš najmenší problém v Blave zase, že…

P: Ale keď teda tú Bratislavu, teda že keď, ale nebudem to vyhadzovať odtiaľ. Nechám to tam, už to nebudem komplikovať, ale prosím ťa, keby som to teda naozaj objednal v takomto objeme, tak mi to už toho 28., 27. alebo ako uznáš za vhodné, tak mi tam proste v nejakom rozsahu nájdi tú onú, takú redakčnejšiu túto…

M: V ktorom ale teda potom? Ten budúci týždeň?

P: Ako povieš ty, ty si hovoril, že budúci týždeň, že vlastne ako kompenzáciu za to, že mi tam musíš dať tých 50%, aby to bolo jednoduchšie, aby si mi tú polstranu vzadu našiel.

M: Ako, viem určite, že keď ti tam dám tých 50 %, tak oni to jednoducho, oni to musia urobiť všetci, nemal by s tým byt’ problém žiadny. Vieš, akože to pretlačím jednoducho všade.

P: No a hovoril si, že by si mi oné, že by si mi, proste vedel nájsť taký ten oný, malý redakčný priestorček, ktorý bude taký, že oné, nebudem sa tam ani ja pretŕčať. Dobre?

M: To by som, to už je, ako, podľa mňa iba na zváženie, že či áno, alebo nie.

P: Tvojom?

M: Nie, na tvojom.

P: No ja áno, ja chcem, lebo to si hovoril, že by si mi dal tak.

M: Ešte raz, ako na zvážení, že obsahovom.

P: Jáj, áno, áno, áno.

M: To už iba strategicky sa rozhodneš, čo ti viacej pomôže alebo nepomôže, to máš čas teoreticky, keď by si chcel íst’ tieto posledné dva týždne pred voľbami, tak takto.

P: Dobre.

M: Rado, akože, takto ešte úplne pritiahnuté za vlasy, rozhovor s pani Procházkovou v deň konania volieb v novinách o tom, že niečo niekde, nejakú vec ide robiť. Ako, je to fakt pritiahnuté za vlasy a je to v čase moratória, a je to otázka teda, či to risknúť, alebo nie. Ako, dostalo by sa to, asi 30 – 40 % by mohlo byť rozdistribuovaných do soboty do večera, v deň konania volieb. Ale to je také, že možno by ten úžitok z toho bol menší ako prúser, ktorý by ťa čakal, že by ti to niekto vytmavil, že v čase moratória dávaš svoju ženu niekam. My by sme to museli argumentovať, povieš, že normálny rozhovor, prezentujeme, ľudia, hocijakých, akože, ktokoľvek, čokoľvek robí, tak ako, ale bolo by to celkom rafinované.

P: Podľa mňa treba ísť na hranu a, vieš, keby tam nebolo napísané, že je manželka kandidáta, tak je to úplne v pohode, je to proste ako rozhovor s kýmkoľvek.

M: Bolo by to fajn.

P: No, spravme to tak.

M: Neuzatvárajme to teraz.

P: Ale mne sa to páči.

M: Toto, takúto vec si chcem určite prejst’ s konateľom, lebo akože teoreticky on môže mat’ z toho nejaké poťahovačky, ale, ako, mne sa to ako idea páči, lebo by si mal tým pádom natiahnuté to na tri týždne, by sme to zbytočne nesilili v dvoch týždňoch. Hoci ale hovorím teda, že ten poslednýkrát reálne by sa k tomu dostalo do skončenia volieb 30 – 40 % ľudí, nie všetci, čiže bolo by to menej možno účinné, ale zas, na druhej strane, by nikde nebola žiadna politická reklama. Čiže bolo by to, o to viac by to vystúpilo z radu v tých schránkach. A všetko to skončí niekedy v stredu pred tými voľbami, posledné veci pôjdu do schránky. Som ti ešte nehovoril, že distribučne sme na tom tak, že asi 30 – 40 % sa roznesíe do soboty do večera, 40 % zvyšných nedeľa, zbytok v pondelok. Čiže je to asi, neviem, 5 – 6 dni pred voľbami, štandardne, keď to posledné číslo bude.

P: To sa mi zdá dobrý nápad, Igor. Musím ísť.

M: Dobre, s platením jako?

P: Jak mi povieš.

M: Čiže dokopy, keď to je 14 400.

P: Tak ale, ono to neni úplne presne 14 400.

M: Približne, takže to je sedem, či, počkaj, koľko to je.

P: Pozri sa, tu je to 4 785.

M: Zaokrúhli to teraz, to je jedno. 4 800 plus 2 400, to je 7 200, tak máš to 14 400.

P: Áno, ale akože približne, reálne to bude aj 4 250 podľa mňa.

M: No menej. 14 000… Jáj, áno, tak áno, máš pravdu. Toto by si chcel zaplatiť pol na pol približne, tak?

P: Jak s tým nemáš ty problém. Lebo pri takom objeme to proste nemá kto ako odkontrolovať.

 

M: Dépeháčka tam je nejakých 2 800 eur asi z tohto.

 

P: Uhm.

 

M: A tebe je jedno, aký pomer by tam potom bol?

 

P: Mne áno.

 

M: Čiže teoreticky aj 90 percent bez dokladu?

 

P: Uhm.

 

M: Desať percent.

 

P: Uhm.

 

M: Na doklad? No, hovorím ti, my sme to nikdy neurobili, 
a nechcel by som to ani robiť.

 

P: Nerob to, Igor. Ne, nechcem, aby si ty mal 
z toho nejaký úzkocitný pocit. Fakt, to nestojí za to, akože.
 A rozmýšľaj ináč nad tou onou, nad tou politickou vecou.

M: Čo?

P: Vieš, že…

M: Jáj, že to prvé, čo si hovoril?

P: Proste nad tým len porozmýšľaj. Akože, nemusíme sa k tomu už ani vracať, ale keby si ty v tom našiel pre seba nejakú, niečo, čo sa ti zdá atraktívne, tak mi môžeš kedykoľvek zavolať.

M: Nebudeš moc dlžný po tej kampani?

P: Keby som mal byt’ akože dlžný, tak sa na to vyseriem, nemá to význam – sa nechat’ zo seba spraviť niekoho bábku.

M: Šak ale koľko budeš mať takých, že nemusíš vrátiť z toho pol milióna?

P: Vieš čo, ja som oné, v istej chvíli proste musel spraviť také vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami, a mám v tom proste veľa akože svojich peňazí, a aj sa mi ľudia vyzbierali ináč celkom slušne.

M: Koľko ti dali už vlastne?

P: Ja už ani neviem, ale určite cez 50 tisíc.

M: Dosť.

P: A to bolo na začiatku, že ja som proste si to tak povedal, ale preto to tá kampaň aj tak vyzerá, vieš, že to je na kolene, že je to lowcostovo.

M: Mňa si trošku, priznám sa, že nasral s tým, že si si ťahal Dubéciho Martina.

P: Neťahal.

M: Či teda chalanov bez toho, aby si povedal aspoň, stačilo povedať aspoň, víš čo, potrebujem ich, OK, zober si ich, ale aspoň povedať jedno slovo. To si mohol.

P: Čo ti šibe? Igor, ináč toto, akože, to hovoríš úplne zle. Za mnou prišiel Martin Dubéci, že by som akože nemal záujem, a je že jasné, ale musím akože sa spýtať Eriky. A ja som bol s Erikou.

M: Fakt?

P: Ja som bol s Erikou predtým, Martin povedal, že to s vami úplne súhlasím, že to bez toho sa ani nedá, to ja za ňou musím ísť tiež. A ja som za Erikou bol a, ako, normálne som jej povedal, že či to je v pohode, a ona mi povedala, že fakt, bude mi chýbať a tak, ale, že rozumiem tomu, a čiže ja som s Erikou hovoril predtým. A, hlavne, mne by to ani nenapadlo, ináč, ja to neviem, že niekoho ťahať, Martin bol za mnou.

M: Dobre, akože, ja som si myslel, že ani za Erikou si nebol, tak, akože, ked’ si bol, tak to je úplne iná vec.

P: Bol som za Erikou, a ten nápad proste bol taký, že som dostal od Martina ponuku, že či by som ho nechcel, tak som po nej siahol, ale, s tou podmienkou, že musí to byť v pohode s Erikou, a bol som za ňou.

M: Dobre, dobre, to je potom fér. Ja som myslel, že vôbec (nezrozumiteľné).

P: Dobre.

M: Dobre, a vyplatiť to kedy môžeš?

P: Keď mi povieš, že sme dohodnutí.

M: Dobre. Áaa, čo sa týka toho tretieho týždňa, ja by som navrhoval, kebyže to spravíš radšej hentak, čiže taký ten fórik, ale stojí to na tom konateľovi, je to jeho zodpovednosť, a kebyže, neviem, jaká tam je zodpovednosť vydavateľa, či neni, asi áno, že? Moratórium?

P: Vieš čo, neni tam, tam sú neni nejaké sankcie, tam je sankcia pre kandidáta, ale len v konaní pred ústavným súdom, takže vieš, čo tam. Ja sa na to pozriem, Igor.

M: Nooo, pozri sa, ja sa, akože, s ním si to prejdem, myslím, že by to bolo najlepšie riešenie, ale ked’ nie, tak, zase, nič sa nestane, kebyže to je aj v tom týždni akože pred. Zase bude mat’ väčší zásah, že bude to, viacerým ľuďom sa to dostane, takže…

P: Dobre.

M: Dobro.

P: Diki.

M: Ok, čau.

P: Čau.

M: Čiže dnes je 18. februára, 15 hodín 15 minút.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie