Facebook a Google nevedia s istotou, kto u nás a v Česku šíri konšpirácie. To sa môže zmeniť

Keď viac ľudí upozorní na to, že sa internetom šíri nejaká nepravdivá informácia, môže sa táto správa dostať až na stôl novinárom a analytikom z fact-checkingových organizácií. Tí ju preskúmajú a ak sa potvrdí, že bola lživá alebo zavádzajúca, môže byť jej ďalšie šírenie na webe značne obmedzené – Facebook ju prestane ukazovať toľkým ľuďom a na Googli sa nebude zobrazovať na najvyšších priečkach vo výsledkoch vyhľadávania.

Niekedy prichádza takýto zásah neskoro. Podľa výskumov sa totiž lož šíri rýchlejšie ako pravda, dostane sa k tisíckam ľudí, ktorí sa už ale nikdy nedostanú k spresňujúcej informácii. Odhalenie klamstva ale môže zabezpečiť, aby sa nepravdivá informácia nestávala znova a znova virálnou. Je to prípad napríklad správ o tom, že rakovina vôbec nie je choroba a že sa dá vyliečiť citrónmi. Tieto klamstvá sa opakovane šíria sociálnymi sieťami a patria medzi najzdieľanejšie príspevky na slovenskom Facebooku.

Google a Facebook spolupracujú s viacerými fact-checkingovými organizáciami, ktoré im pomáhajú odhaliť a obmedziť šírenie bludov na internete. Avšak ani jeden z ich partnerov nevie analyzovať príspevky v češtine a slovenčine.

Obmedziť šírenie konšpirácií sa nedarí nikde vo svete, no bez fungujúcich fact-checkingových organizácií môže byť situácia u nás ešte horšia.

Môže sa to ale zlepšiť, pretože viacerí tunajší odborníci vravia, že by chceli s Facebookom a Googlom spolupracovať.

Bez pomoci to nevie

Facebook tvrdí, že spolupráca s fact-checkingovými organizáciami je len jedným z viacerých spôsobov, ako bojujú proti falošným správam. Keď sa ale začnete pýtať, ako presne dokáže sociálna sieť obmedziť šírenie dezinformácií, ak nemá k dispozícii niekoho, kto vie analyzovať články v slovenčine alebo češtine, odpoveď je veľmi nekonkrétna. Zástupcovia sociálnej siete hovoria o penalizovaní spamerov a článkov, ktoré využívajú senzačné nadpisy (tzv. clickbait).

Avšak najúspešnejšie dezinformačné weby svojich čitateľov nespamujú, nadpismi sa výrazne neodlišujú od bežných bulvárnych médií a vo svojej tvorbe imitujú prácu profesionálnych médií, aby vyzerali dôveryhodne.

Aj preto hmatateľnejšie výsledky Facebook prezentuje až v situáciách, keď boli do procesu zapojení aj profesionálni fact-checkeri. Keď napríklad označia nejakú správu za nepravdivú, jej ďalšie šírenie na Facebooku môže byť znížené až o 80 percent.

Ak chce používateľ zdieľať nepravdivú správu, je upozornený, že ide o nezmysel a má si prečítať viac informácií k téme.

Facebook tiež posiela notifikácie ľuďom, ak zdieľali správu, ktorú neskôr fact-checkeri označili za nepravdivú. Stránky, ktoré systematicky šíria dezinformácie, môžu prísť o právo využívať reklamy a dosah všetkých ich príspevkov môže byť obmedzený.

V USA navyše pomocou strojového učenia Facebook analyzuje už odhalené falošné správy, aby následne technológia sama identifikovala možné ďalšie nepravdivé informácie.

Na druhej strane ale Facebook odmieta blokovať stránky, ktoré dlhodobo šíria falošné správy. Preferuje skôr riešenie konkrétnych príspevkov, nie plošné zákazy. Aj známy konšpirátor Alex Jones, ktorý bol tento mesiac na Facebooku zablokovaný, bol potrestaný za šírenie nenávistných prejavov, nie za zverejňovanie nepravdivých správ.

Nemôže to robiť ktokoľvek

Odhaľovať omyly a nepravdy v médiách a na internete môže ktokoľvek. Avšak aby jeho odhalenia zapracovali firmy ako Facebook a Google do svojich algoritmov, musí spĺňať prísne pravidlá. Podmienkou je členstvo v International Fact-Checking Network.

Medzinárodná organizácia združujúca fact-checkingové organizácie neprijme každého, kto sa prihlási. Každý, kto chce byť členom, musí mať odkryté pozadie a financovanie, nesmie byť napojený na žiadnu politickú stranu a musí mať skúsenosti s overovaním faktov. Pravidlá od žiadateľov o členstvo tiež vyžadujú zverejnenie detailnej metodiky, ako overujú pravdivosť, musia pracovať s overenými informáciami a čitateľom majú poskytnúť všetky zdroje údajov.

Keď je organizácia presvedčená, že všetky podmienky spĺňa a vyplní prihlášku, International Fact-Checking Network si nájde nezávislého odborníka, ktorý spôsob práce uchádzača posúdi. Celý proces tak môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov.

Zo slovenských a českých organizácií, ktoré sa venujú overovaniu pravdivosti informácií, je členom International Fact-Checking Network len jedna: Demagog.cz. „Chceli sme patriť do tohto klubu,“ povedal vedúci projektu Jan Tvrdoň. Členstvo umožňuje stretávať sa s ďalšími podobnými organizáciami vo svete, vymieňať si skúsenosti a mať prístup k niektorým technickým nástrojom.

Ľudia z Demagog.cz sa zameriavajú na kontrolu toho, čo hovoria politici. Odhaľovať hoaxy na internete sa zatiaľ nechystajú. „Zatiaľ na to nemáme kapacity,“ vraví Tvrdoň. Do budúcnosti to nevylučujú, ale aktuálne na to nemajú dosť ľudí. Sám Tvrdoň na jeseň odchádza do Nového deníku, novej českej redakcie, dcérskej firmy Denníka N.

Slovenský Demagóg to chce skúsiť

Aj slovenský projekt Demagóg.sk sa chce stať členom International Fact-Checking Network. „Proces by mal trvať ešte maximálne dva mesiace, kým nám pridelia odborníka, ktorý posúdi naše štandardy práce,“ prezradila projektová manažérka Lenka Galetová. Následne sa chce slovenský Demagóg uchádzať o možnosť spolupráce s Googlom a Facebookom.

Projekt Demagóg.sk od roku 2010 kontroluje výroky politikov v médiách, no trúfa si aj na analýzu dezinformácií na webe. „Samozrejme, budeme musieť prihliadať aj na aktuálne finančné možnosti, keďže chceme minimálne našich expertov motivovať aj odmenou a práca je časovo náročná, ale chceme sa uberať aj týmto smerom,“ vraví Galetová. „Takisto si budeme musieť stanoviť kritériá, podľa ktorých sa budú vyberať správy na overenie.“

Popri overovaní vyjadrení politikov si trúfajú skontrolovať päť zložitejších, prípadne desať jednoduchších správ týždenne. „Zdĺhavá je najmä naša trojstupňová kontrola, stážista – expert – metodológ. Jednoduchý výrok vieme publikovať aj do hodiny, zložitejšie trvajú omnoho dlhšie,“ vysvetľuje Galetová. „Počas predvolebných kampaní overujeme aj 70 výrokov týždenne, takže by sme to vedeli zvládnuť.“

O spoluprácu s Googlom má záujem aj český projekt Manipulátoři.cz. „Ak sa pre Google staneme dôveryhodným zdrojom pre overovanie faktov, tak celá vec by mala fungovať tak, že nás v českom a slovenskom prostredí bude Google uprednostňovať vo vyhľadávaniach,“ povedal šéfredaktor serveru Jan Cemper. „V praxi by to malo fungovať tak, že keď sa rozšíri napríklad hoax, že v Ústí nad Labem sú utečenci, tak po zadaní hesiel ako ‚utečenci ústí‘ alebo ‚migranti v ústí‘ by náš článok Google vytiahol na prvé miesto vo vyhľadávaní a naopak, dezinformačné zdroje by ‚zahrabal‘ hlboko na horšie umiestnené miesta.“

Google nemá problém s konšpiráciami len vo výsledkoch vyhľadávania. Spoločnosť aktívne propaguje lživý a nenávistný obsah vo svojej spravodajskej sekcii Google News a v mobilnej verzii prehliadača Chrome. Prestať s tým nemieni, ľudia vraj majú nahlásiť príspevky, ktoré podľa nich porušujú pravidlá.

Facebook presúva svoje problémy na iných

Facebook ohlásil spoluprácu s fact-checkermi v decembri 2016 ako reakciu na silnú kritiku po amerických prezidentských voľbách, ktoré boli poznamenané aj šírením dezinformácií.  Začiatkom tohto roka mal dohodu s 10 fact-checkingovými organizáciami zo štyroch krajín, dnes má už 32 partnerov v 16 krajinách. „Tešíme sa, že takúto spoluprácu vytvoríme v najbližších mesiacoch aj v ďalších krajinách,“ povedala hovorkyňa Facebooku.

Sociálna sieť je ale aj kritizovaná za to, že presúva zodpovednosť za šírenie falošných správ na malé miestne organizácie. „Facebook je multimiliardová firma, ktorá by sa namiesto delegovania tejto roboty na rádovo menšie firmy mala radšej sama zhostiť zodpovednosti za obsah, ktorý pomáha šíriť. Nebude to ľahké, ale málokto má na to dnes viac prostriedkov ako Facebook,“ vraví Tomáš Prokopčák, zástupca šéfredaktorky denníka SME. „Je preto hlúpe a alibistické, že sa Facebook pokúša presunúť svoje problémy na niekoho iného.“

Denník SME vlani spustil projekt Lovíme hoaxy, avšak prihlásiť ho do medzinárodnej organizácie International Fact-Checking Network sa zatiaľ nechystajú. „V tomto okamihu sa nechystáme stať súčasťou podobného projektu, aj keď uvažujeme o väčšom zapojení sa do medzinárodných štruktúr v zápase s hoaxami,“ povedal Prokopčák.

Facebook ani Google neplatia fact-checkerom za ich prácu. Sociálna sieť zatiaľ len spustila Facebook Journalism Project na podporu novinárov napríklad formou tréningov, Google podporuje médiá prostredníctvom svojho Digital News Innovation Fund.

Vedenie Facebooku súhlasí, že riešením problému s dezinformáciami nie sú len fact-checkeri. Aj preto chcú zlepšiť odstraňovanie falošných účtov a podvodných stránok. „Taktiež investujeme do programov na zlepšenie mediálnej gramotnosti ľudí, aby vedeli lepšie posúdiť médiá a články, ktoré vidia na Facebooku. Kombináciou všetkých týchto vecí – a spoluprácou s inými spoločnosťami a organizáciami – budeme môcť urobiť progres,“ napísala v júni produktová manažérka Facebooku Tessa Lyons.

Sociálna sieť opakuje, že problémy, ktoré internet priniesol, nevyrieši sama, ale potrebuje pomoc od občianskej spoločnosti, iných technologických firiem, novinárov, škôl, vlád a všetkých používateľov.