Facebook a Google nevedia s istotou, kto u nás a v Česku šíri konšpirácie. To sa môže zmeniť
Facebook a Google vo svete spolupracujú s organizáciami, ktoré odhaľujú hoaxy a dezinformácie. V Česku a na Slovensku však takéhoto partnera zatiaľ nemajú.
Keď viac ľudí upozorní na to, že sa internetom šíri nejaká nepravdivá informácia, môže sa táto správa dostať až na stôl novinárom a analytikom z fact-checkingových organizácií. Tí ju preskúmajú a ak sa potvrdí, že bola lživá alebo zavádzajúca, môže byť jej ďalšie šírenie na webe značne obmedzené – Facebook ju prestane ukazovať toľkým ľuďom a na Googli sa nebude zobrazovať na najvyšších priečkach vo výsledkoch vyhľadávania.
Niekedy prichádza takýto zásah neskoro. Podľa výskumov sa totiž lož šíri rýchlejšie ako pravda, dostane sa k tisíckam ľudí, ktorí sa už ale nikdy nedostanú k spresňujúcej informácii. Odhalenie klamstva ale môže zabezpečiť, aby sa nepravdivá informácia nestávala znova a znova virálnou. Je to prípad napríklad správ o tom, že rakovina vôbec nie je choroba a že sa dá vyliečiť citrónmi. Tieto klamstvá sa opakovane šíria sociálnymi sieťami a patria medzi najzdieľanejšie príspevky na slovenskom Facebooku.
Google a Facebook spolupracujú s viacerými fact-checkingovými organizáciami, ktoré im pomáhajú odhaliť a obmedziť šírenie bludov na internete. Avšak ani jeden z ich partnerov nevie analyzovať príspevky v češtine a slovenčine.
Obmedziť šírenie konšpirácií sa nedarí nikde vo svete, no bez fungujúcich fact-checkingových organizácií môže byť situácia u nás ešte horšia.
Môže sa to ale zlepšiť, pretože viacerí tunajší odborníci vravia, že by chceli s Facebookom a Googlom spolupracovať.
Bez pomoci to nevie
Facebook tvrdí, že spolupráca s fact-checkingovými organizáciami je len jedným z viacerých spôsobov, ako bojujú proti falošným správam. Keď sa ale začnete pýtať, ako presne dokáže sociálna sieť obmedziť šírenie dezinformácií, ak nemá k dispozícii niekoho, kto vie analyzovať články v slovenčine alebo češtine, odpoveď je veľmi nekonkrétna. Zástupcovia sociálnej siete hovoria o penalizovaní spamerov a článkov, ktoré využívajú senzačné nadpisy (tzv. clickbait).
Avšak najúspešnejšie dezinformačné weby svojich čitateľov nespamujú, nadpismi sa výrazne neodlišujú od bežných bulvárnych médií a vo svojej tvorbe imitujú prácu profesionálnych médií, aby vyzerali dôveryhodne.
Aj preto hmatateľnejšie výsledky Facebook prezentuje až v situáciách, keď boli do procesu zapojení aj profesionálni fact-checkeri. Keď napríklad označia nejakú správu za nepravdivú, jej ďalšie šírenie na Facebooku môže byť znížené až o 80 percent.
Ak chce používateľ zdieľať nepravdivú správu, je upozornený, že ide o nezmysel a má si prečítať viac informácií k téme.
Facebook tiež posiela notifikácie ľuďom, ak zdieľali správu, ktorú neskôr fact-checkeri označili za nepravdivú. Stránky, ktoré systematicky šíria dezinformácie, môžu prísť o právo využívať reklamy a dosah všetkých ich príspevkov môže byť obmedzený.
V USA navyše pomocou strojového učenia Facebook analyzuje