Denník N

Grilovačka na literárnych plameňoch

Sorokinova kniha je aj istým výkrikom s otáznikom do éry už nastúpeného zatmievania literatúry ako takej.

Je tu leto a s ním aj čas záhradných opekačiek, orgií grilovania a iných posedení, pri ktorých nesmie chýbať nejaký ten ohník. A keď sa k tomu pridá chuť zažiť niečo neobvyklé až exkluzívne, suroviny na podpal a špecifické spôsoby prípravy jedál môžu byť naozaj rôzne. Rovnaká situácia však môže nastať aj v najrozličnejších typoch stravovacích zariadení so samozrejmou nadmierou kuriózneho luxusu, ale tiež v bezdomoveckej lokalite. O to viac je zaujímavé poznanie novej fantazmagorickej knižky enfanta terrible ruskej literatúry Vladimíra Sorokina Manaraga (preložil Ján Štrasser. vyd. Artforum, 2018), ktorá sa zaoberá skutočne špecifickými kúrenárskymi a kulinárskymi aktivitami.

Sorokin (1955) je špeciálny prípad. Dokončil síce vysokoškolské štúdium v odbore mechanického inžinierstva naftového priemyslu, ale viac sa venoval rôznorodým umeleckým činnostiam – knižnej grafike, ilustráciám a maľovaniu. Mal blízko ku skupine moskovských konceptualistov a svoj literárny vývoj formoval v prostredí undergroundu sovietskeho obdobia na prelome 70. a 80. rokov.

Samizdat i Russkij Buker

Jeho práce úspešne vychádzali najmä v samizdate, ale v roku 1985 publikoval aj v parížskom časopise A-Ya šesť poviedok a v tom istom čase vydalo francúzske nakladateľstvo Sintaxis jeho román Očereď (v slovenčine vyšiel v preklade Jána Štrassera pod názvom Rad, vyd. Petrus, 2016), kvôli čomu sa dostal do výraznej pozornosti KGB. Oficiálneho publikovania v časoch ZSSR sa dočkal až v roku 1989, keď lotyšský časopis Rodnik (Prameň) uverejnil niekoľko jeho poviedok. Ďalšie sa začínajú objavovať neskôr aj v ruských časopisoch a zborníkoch ako napríklad Treťja modernizacija, Iskusstvo kino, Konec veka alebo Vestnik novoj literatury.

V marci 1992 sa konečne posunul od záujmu alternatívnych fajnšmekrov do povedomia širšieho okruhu čitateľov. V časopise Iskusstvo kino bol zverejnený spomínaný román Rad, moskovské nakladateľstvo Russlit vydalo jeho Sbornik rasskazov – zbierku poviedok, ktorá sa dostala do užšieho zoznamu kníh nominovaných na cenu Russkij Buker (ruská literárna cena vytvorená podľa vzoru britskej Booker Prize). V roku 2001 získal Sorokin literárnu Cenu Andreja Belého za významný prínos ruskej literatúre a v roku 2005 v divadle Boľšoj teatr konala svetová premiéra opery Rosenthalove deti skladateľa Leonida Desjatnikova, ku ktorej napísal libreto.

Napriek oficiálnemu uznaniu významu jeho umeleckej tvorivosti a obľúbenosti medzi kritikmi aj laickou verejnosťou boli námety jeho knižiek prijímané dosť rozpačito. Síce úspešne obhájil súdnu žalobu za údajné pornografické scény a vulgarizmy v jeho knihách, ale pre politickú kritiku aktuálnej ruskej vlády býva neustále terčom protestov mládežníckych hnutí Naši a Iduščije vmeste (Putinova mládež), ktoré dokonca zorganizovali aj verejné ničenie jeho kníh pálením.

To bola možno jedna z inšpirácií na napísanie aktuálnej záležitosti Manaraga, venovanej knihám a ich neistej objektívnej budúcnosti v ríšach dekadentne až zversky deštruktívneho konzumu a „záchrany“ globalizačnou devalváciou.

„Môj vzťah ku knihe je staromódny. Mám rád jej váhu, hrubé stránky aj vôňu. Na knižku môžete vyliať kávu, alebo odložiť rozpálenú kanvicu, môžete jej papier prepáliť cigaretou. Mlčí, nepotrebuje elektrinu. Nič nepotrebuje. Pokiaľ chcete, prečítate si ju, ak nechcete, môžete ju odložiť na poličku, darovať alebo vyhodiť do smetiaka. Môžete ju pokropiť slzami, vínom, krvou, spermou. To všetko na nej zostane ako spomienka na čitateľa. Môžete do nej vložiť kvietok alebo štvorlístok. A čo môže iPad? Slzy, krv alebo sperma z neho stečú a nič po nich nezostane.“

Tak odpovedal Sorokin v lete 2016 Galine Juzefovičovej v rozhovore pre literárne číslo časopisu Esquire. A po trištvrte roku vydal publikáciu, v ktorej sa knihy s neskrývaným pôžitkom pália ako obscénne delikatesy a obžerstvo je životný štýl.

Grilovanie na plameni z kníh

Manaraga – mesiac trvajúci príbeh kuchárskeho majstra Gézu Jasnodvorského sa odohráva po celosvetovej vojne okolo roku 2040, keď je všetko naozaj inak. Knihy sa už nevydávajú a netlačia, nezaberajú miesto v obydliach, pivniciach či garážach. Neplnia kontajnery. Ako vzácne zväzky existujú len v prísne strážených mú­zeách, archívoch a súkromných zbierkach. Prebieha nový čas, ktorý so sebou prináša koniec šesť storočí trvajúcej epochy kníhtlače Johana Gutenberga. Dokonca ani o poštové známky už nie je záujem a asi jediné, čo sa neprestáva produkovať, sú papierové peniaze.

Medzi bohatými snobmi, hľadajúcimi exkluzívne povyrazenie, sa rozšíri nová móda – privátne grilovacie párty, kde mäso pripravujú „gangstersky“ dobrodružní kuchárski majstri – book’n’grilleri práve na ohni zo vzácnych exemplárov papierových kníh. Zvláštne zvrátená vášeň bohatých „nadľudí“ namiesto „klasického“ čítania literatúru konzumovať a vstrebávať v pokrmoch pripravených na plameňoch z horiacich knižiek, ktorých stránkami pod roštom listuje obratný kuchár. Kam sa hrabú páter Koniáš, George Orwell alebo Ray Bradbury ?

Prvý bol Joyce

Podľa rozprávania hlavného hrdinu bol na začiatku prekvapujúceho kulinárskeho smerovania stejk ugrilovaný na plameňoch prvého vydania knihy Jamesa Joycea Finneganovo prebúdzanie, ukradnutej z Britského múzea pre štvoricu Britov. Tak vznikla tradícia book’n’grillu – novej módy, čo knihu zaradila do kategórie „ohrozený druh“, a grilovanie na nej spolu s konzumáciou takto pripravených jedál a kradnutím vzácnych kníh na pálenie posunula do položky „zločin“.

Géza svoje filigránske kuchárske umenie listovať horiacimi stránkami s minimom dymu pri rovnomernom plameni demonštruje najmä na prvotriednej ruskej klasike – Dostojevskij, Zoščenko, Gončarov, Platonov, Bulgakov, Babel a ďalší. Každý takýto úkon je v Sorokinovom písomnom stvárnení vlastne akousi minipoviedkovou sondou do rázovito sýtej, ba až prežratej spoločnosti.

Nechýba irónia, odstup, sarkazmus, napätie, humor, ale aj perverzná atmosféra hnusu a fascinácia zánikom. Čitateľ postupne nakukne do života rodiny, surrealisticky napodobňujúcej Leva Tolstého a jeho okolie, stretne sa s ortodoxnou židovskou famíliou, ktorá sa plaví na katamaráne uprostred oceánu, naporúdzi je míting s transylvánskym mafiózom, s opernými spevákmi či zoomorfom.

Pikantériou je grilovačka na zobraných spisoch Iana Fleminga pre rodinku amerického miliardára zblázneného do Jamesa Bonda. Celá záležitosť prebieha v relatívne prijateľnej podobe moderného sveta plného hologramov a implantátov – „šikovných elektronických blšiek“, ktoré simulujú osobné GPS, alarm, ochranu a ďalšie vymoženosti.

Ohrozený biznis

Narušenie pokojne prebiehajúceho nelegálneho biznisu signalizuje urgentný zraz všetkých šéfkuchárov strešnej organizácie Kuchyňa, na ktorom sa dozvedia o vážnom ohrození ich jedinečnosti. Na trhu sa totiž objavil „molekulárny produkt“, niekoľko tisíc identických kópií nerozoznateľných od ulúpeného originálu (vrátane ich devastačných znakov ako podčiarknutí a poznámok ceruzkou, škvŕn od čaju a kávy, „somárskych uší“ stránok) jedného z exemplárov prvého anglického vydania knihy Vladimíra Nabokova Ada.

Rozsiahly intelektuálne hravý román je svojou hrúbkou a počtom strán naozaj ideálne veľké „poleno“ na horenie. Kuchyňa deleguje Gézu, aby zachránil jej výlučné kulinárske postavenie a zničil molekulárnu tlačiareň skrytú na severnom Urale, v hore so siedmimi vrcholcami, ktorá dala meno Sorokinovej próze. Predpoklad, že tam nájde šéfa novej produkcie v podobe grafomanického dobrodruha, ktorý prahne po rýchlych peniazoch pomocou predaja namnožených originálov, sa nepotvrdí. Na­opak, objaví kolegu z Kuchyne, ktorý je „za vodou“, a pasuje sa za grandiózneho reformátora. Jeho podnikateľským zámerom je posunúť dovtedy undergroundovo rizikový proces na pozíciu masovej produkcie.

Má na to „filozofický substrát“, prostriedky, schopnosť likvidovať opozičníkov a dostatočnú bohorovnosť. Tajný rozmar jednotlivcov zbaví istej výnimočnosti aj rizík, úspešne ho predostrie relatívne širokej verejnosti a zničí digitálnu konkurenciu. Po Ade budú nasledovať milióny „originálov“ Dona Quijota, Odyssea, Procesu, Gargantuu a Pantagruela, možno aj Biblie. Príbeh sa končí v objatí globálne vibrujúcich fyzických pôžitkov strateného rozumu aj úsudku ako lamento nad upadajúcou úlohou literatúry.

V podstate vzrušujúco smutný príbeh knihy ako miznúceho nosiča informácií a rozkoše z čítania, prešpikovaný technologicko-trilerovou surrealistickou plnkou, je istým výkrikom s otáznikom do éry už nastúpeného zatmievania literatúry ako takej.

Vhodným doplnkom k načrtnutým signálom, hoci z trocha iného súdka, je určite rozhovor francúzskeho novinára a spisovateľa Jeana-Philippe de Tonnaca Kníh sa len tak nezbavíme, ktorý viedol s legendárnym talianskym medievalistom, sémiotikom a spisovateľom Umbertom Ecom a s francúzskym scenáristom Jeanom-Claudom Carriérom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie