Denník N

Folklór neožíva, pretože ani nezomrel: nevesty túžia po modrotlači, hudobníci si volajú folkloristov

Modrotlač. Foto – Mišena Juhász
Modrotlač. Foto – Mišena Juhász

Festival Východná už máva aj viac návštevníkov ako Pohoda. Folklór je silný, ale pozor na gýč, hovorí etnologička.

Dievčatá idú po ulici od hlavy až po päty oblečené vo vzorových výšivkách, dokonca aj tenisky majú pomaľované ľudovými motívmi. Stretne ich etnologička Katarína Nádaská a pýta sa, či vedia, aké majú na sebe výšivky.

„To neviete? Predsa slovenské… Je to slovenský kroj,“ dozvie sa. Venujú jej pohŕdavý pohľad, a jedna ešte dodá: „Teta, mali by ste vedieť o slovenskom kroji viac než my, ste nejaká nedovzdelaná.“

Pritom nič také ako slovenský kroj neexistuje – existuje len ľudový odev z rôznych lokalít Slovenska. Dnes sa premiešava, folklór a ľudové vzory sú moderné. Ľudové opasky zdobia svadobné šaty neviest, folklórne motívy sú v obchodoch na tričkách, batohoch. Nevesty chcú na šatách modrotlač, ľudová hudba sa spája s populárnou a festival Východná sa chváli nárastom návštevníkov.

Znovuzrodenie modrotlače a pozor na gýč

Keď ešte pred sto rokmi matka uspávala dieťa alebo ľudia kosili sená, hrabali trávu či boli krstiny, spievali piesne, ktoré počuli od svojich predkov. „Až v 19. storočí sa začal folklór zapisovať a vychádzať aj tlačou. Dnes spontánne vzniká množstvo združení ľudí, ktorí majú radi piesňový či tanečný folklór. Je to dobrý odkaz pre budúcnosť, pretože je jasné, že na Slovensku vždy bude určitá skupina ľudí, ktorí budú nositeľmi folklóru. Otázne je, do akej miery pôjde o skutočný autentický slovenský folklór,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

Aj ona si všíma, že prvky slovenskej ľudovej výšivky a jej motívy sú moderným doplnkom a trendom v móde a bývaní. „Aj tu však vidíme kúsky blížiace sa k riadnemu gýču.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie