Lekcia z roku 1968: Víťazstvo lži a cynizmu nás ničí dodnes
Sloboda, ktorú prinieslo prvých osem mesiacov roku 1968, bola síce obmedzená, ale následky z jej straty po okupácii znášame doteraz.
Vojenská invázia má vlastnosti prírodnej pohromy. Je ako blesková povodeň, ktorá vám strhne dom a v priebehu minút úplne zmení váš život – ak máte to šťastie, že ju prežijete. No vizuálne pripomína skôr záplavu chrobákov. Pozeral som sa z vŕšku, na ktorom sme mali chatu neďaleko Brna, ako sa nekonečný prúd tankov valí po ceste pod nami. Vyzerali ako obrovské šváby s dlhým tykadlom na čele.
21. august 1968 delí dejiny komunistického režimu u nás na dve časti. Ak sa z nich máme učiť, mali by sme si položiť otázku, ktorú lekciu z roku 68 máme považovať za dôležitejšiu: onen závan slobody pred okupáciou, alebo spôsob, akým bola udusená po nej?
Prvá lekcia nám odkazuje, aby sme nepodceňovali silu ľudskej túžby po slobode, lebo sa dokáže presadiť aj v takých nepriaznivých podmienkach, aké vytvoril komunizmus.
Druhá lekcia nám však odkazuje, že túto túžbu je až príliš ľahké opäť skrotiť a na potlačenie slobody postačí aj byrokratický útlak vo forme rôznych zákazov – cestovať, študovať, publikovať, robiť kariéru. Druhá lekcia je dôležitejšia, pretože dnes žijeme v slobode, o akej sa Slovákom v roku 1968 ani nesnívalo, ale zajtra o ňu môžeme – tentoraz vlastnou vinou – prísť.
Slovenské prizeranie sa
Lekcia z jari roku 1968 má slabinu v tom, že išlo v skutočnosti o ilúziu slobody, z ktorej
