Tridsaťšesť obrázkov z invázie na Spiši

Keď Miroslav Župník, otec významného slovenského fotografa, započul ráno 21. augusta tanky, vzal svoj fotoaparát a urobil fotografie, ktoré desaťročia radšej len skrýval.

foto – Miroslav Župník

Vďaka pamätníkom z Košíc, z Bratislavy a z iných veľkých miest na Slovensku, ktorí podrobne opisujú dramatické udalosti spred 50 rokov, pomerne presne vieme, čo a ako sa vtedy dialo.

Ako však vyzerali tieto drámy v malých dedinkách?

To nie sú naši…

Peter mal vtedy sedem rokov. Na 21. august v Klčove má jasné spomienky: „Je ráno, dedko a otec spolu hovoria rodnou rečou, po ukrajinsky. Mama plače, celá vyplašená ma posiela niečo nakúpiť. Prídem tam, pred obchodom stojí asi sto ľudí, regály prázdne, všetko vykúpené. Ľudia prepadli panike, že bude vojna.“

Vtedy už aj malý Peter videl vojenské vozidlá.

K potravinám viedli dve cesty, pričom rodičia ho upozorňovali, že nesmie ísť po tej hlavnej, na ktorej sú vojaci a tanky, ale po vedľajšej. Na tie dni má ešte jednu výraznú spomienku. Počas celej jari ´68 boli tu, na východe, vojenské cvičenia československej armády. Keď sa v inkriminovaný deň, 21. augusta okolo druhej nadránom, jeho rodičia zobudili na hluk a zápach, ktorý prichádzal z hlavnej cesty neďaleko bytovky šľachtiteľskej stanice, kde bývali, mama zvolala: „Opäť tí naši vojaci!“ Otec najprv mlčal, potom v tme, bez toho, aby podišiel k otvorenému oknu, skonštatoval: „To sú Rusi.“ Vedel to podľa zápachu benzínu (naše nákladné autá spaľovali naftu) ruských ZIL-ov, pamätal si ho ešte z 2. svetovej vojny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Nová kniha Andreja Bána Slon na Zemplíne

obchod.dennikn.sk