Denník N

Jej predok bol okupant, ktorý si vzal život, ona sa s tým vyrovnala po svojom

Anna Kryvenko na bratislavskej premiére filmu Môj neznámy vojak v Umelke. Foto - Tereza Križková
Anna Kryvenko na bratislavskej premiére filmu Môj neznámy vojak v Umelke. Foto – Tereza Križková

Pátranie po rodinnom tajomstve Annu Kryvenko zaviedlo k doteraz nepoužitým moskovským archívom.

O záhadnom príbuznom, ktorý sa ako sovietsky vojak podieľal na okupácii Československa a po návrate domov spáchal samovraždu, jej rodina desaťročia mlčala. Keď ANNA KRYVENKO, pôvodom ukrajinská filmárka žijúca v Prahe, objavila čudesnú rodinnú fotografiu, rozhodla sa zistiť o tom viac vo svojom filme. Volá sa Môj neznámy vojak a ide o dokument o okupácii z pohľadu okupantov.

Kedy ste sa dozvedeli, že jeden váš príbuzný bol okupantom na tanku?

Na začiatku bola diera, prázdne miesto na fotke. Keď som bola na prázdninách u našich v Kyjeve, listovala som si rodinným albumom. Zarazili ma fotky s vystrihnutým človekom, chcela som vedieť, kto to bol. Mama sa na neho rozpomínala pomaly. Až po týždni medzi rečou povedala, že to bol môj prastrýko, manžel mojej pratety, najmladšej babičkinej sestry. Túto pratetu som videla len raz v živote, keďže býva ďaleko v Rusku za polárnym kruhom.

Nikdy predtým ste o svojom prastrýkovi nepočuli?

Nie. Až nad touto fotografiou si mama spomenula, že tento prastrýko slúžil v roku 1968 Československu ako okupant na tanku. Matne si spomínala aj na to, že krátko po návrate spáchal samovraždu. To so mnou zamávalo – keď sa vám veľké dejiny pretnú s príbehom známeho človeka, ktorý si vzal život, je to strašné.

August 1968 ma zaujíma z tejto ľudskej stránky. Nechcela som okupantov ospravedlňovať ani vysvetľovať historické pozadie. Viac ako to ma zaujímali obyčajní ľudia, ich pocity v mechanickom súkolí armády a propagandy.

Je to tak, že prastrýka z albumu vystrihla vaša babička?

Áno.

Aký mala dôvod?

Myslela si, že tým sestre uľahčí zabudnúť na manžela.

Naozaj si myslela, že diera po ňom ho nebude pripomínať?

Veď to. Ako sa dá zabudnúť na niekoho, namiesto neho máte dieru? Tým ešte viac zvýrazníte, že ten človek chýba. Babička však veci takto riešila. Aj mamu zo svadobnej fotografie vystrihla. Nechala si jeden centimetrový ústrižok a ostatné zahodila.

Jednoducho „cut and paste“.

Áno. Babička bola drsná žena z generácie, ktorá zažila vojnu. Zabudnúť na prastrýka sa však rodine do istej miery podarilo, keď ani mama si na neho tak dlho nevedela spomenúť.

Anna Kryvenko (1986)

Narodila se v Kyjeve, študovať išla do Prahy, kde žije už sedem rokov. Študovala divadelnú réžiu v Kyjeve, réžiu alternatívneho divadla na pražskej DAMU, momentálne je v poslednom ročníku Centra audiovizuálnych štúdií FAMU. Nakrútila niekoľko oceňovaných krátkych filmov. Dokument Môj neznámy vojak distribuuje spoločnosť Filmtopia.

Zaujímal vás aj predtým rok šesťdesiat osem?

Vôbec nie. Niečo som si pamätala z dejepisu, omnoho viac som však toho ako študentka divadelnej réžie vedela o roku 1989, Havlovi a podobne. V Rusku či na Ukrajine rok 1968 nie je téma. Keď sa na to opýtate obyčajných ľudí, nepovedia, že tanky v Československu zachraňovali socializmus. Skôr vám povedia, že nevedia, ako to bolo a že to už bolo dávno.

Pýtali ste sa na túto tému rodičov?

Len keď som im rozprávala svoje príhody z Prahy. Ako na mňa v električke starší pán pokrikoval, nech tiahnem naspäť do Ruska, okupanti fuj! Myslel si, že počuje ruštinu, pritom som hovorila po ukrajinsky. Alebo ako so mnou na škole jeden študent odmietol spolupracovať, lebo som z národa okupantov. Tomu sa mama čudovala. Chápe, je to citlivá vec, sovietska armáda vás okupovala, ale taká agresívna reakcia? Po takom dlhom čase?

Ako sa skončil incident v električke?

Nemala som chuť s tým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

August 1968

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie