Denník N

Nech nám august ’68 pripomína, že sloboda nie je samozrejmosťou

Pripomínanie zodpovednosti za túto tragickú súčasť našich dejín si netreba zamieňať s „rusofóbiou“ a nenávisťou ku všetkému ruskému, ako sa nás o tom niektorí snažia presviedčať.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer-SD

Tanky a vojakov prekračujúcich naše hranice a obsadzujúcich naše obce a mestá si musíme dobre pamätať. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy priniesol civilné ľudské obete a utrpenie pre obrovské množstvo obyvateľov. Znamenal tiež veľké poníženie zvrchovaného štátu a jeho vtedajšej politickej reprezentácie.

Nech je to pre nás mementom, že pocit slobody, bezpečia a stability, na ktorý sme si v uplynulých rokoch absolútne zvykli a ľahkovážne ho považujeme za automatickú súčasť našej doby, vôbec nemusí byť samozrejmosťou. Aj kvôli vnímaniu jeho nemennosti a domnelej neohrozenosti sme, bohužiaľ, dovolili, aby v našej spoločnosti výrazným spôsobom rezonovali myšlienky a názory, ktoré so slobodou a demokraciou nemajú absolútne nič spoločné.

Vyviňovanie sa súčasného Ruska ako priameho nástupcu Sovietskeho zväzu a snaha o dezinterpretáciu augustových udalostí z roku 1968, ktorej sme svedkami, sú absolútne klamlivé. Pripomínanie jeho zodpovednosti za túto tragickú súčasť našich dejín si netreba zamieňať s „rusofóbiou“ a nenávisťou ku všetkému ruskému, ako sa nás o tom niektorí snažia presviedčať. Naopak, k Rusku, k jeho histórii i k súčasnosti, máme potrebný rešpekt.

V prípade tragických udalostí spred 50 rokov je však nevyhnutné dôsledné pridržiavanie sa faktov svedčiacich o bezdôvodnom vojenskom napadnutí a obsadení suverénnej krajiny. O to viac v čase rozmáhajúcich sa takzvaných „alternatívnych“ informačných zdrojov snažiacich sa o vytváranie vlastnej „pravdy“ o sovietskom vpáde na naše územie.

Okupáciu do istej miery odsúdili nielen bývalí najvyšší predstavitelia Sovietskeho zväzu a Ruska, Michail Gorbačov a Boris Jeľcin, ale pred niekoľkými rokmi čiastočne aj súčasný prezident Vladimir Putin, podľa ktorého nesie Rusko za tento akt morálnu zodpovednosť. Príklad kajania sa Nemcov za hrôzy spôsobené počas druhej svetovej vojny je ukážkovým gestom, ako môžu štáty, ktoré vďaka tomuto ich konaniu nepredstaviteľne trpeli, fungovať s Nemeckom v ukážkovom a vzájomne úctivom partnerstve.

Na zverstvá druhej svetovej vojny nezabúdame a Rusko v tejto súvislosti považujeme za  osloboditeľa. Rovnako tak nesmieme zľahčovať ani obete spôsobené augustovou okupáciou a následné desaťročia trvajúce nedobrovoľné a kontrolované vazalstvo.

Platí preto, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom do Československa, ktorej 50. výročie si v týchto dňoch pripomíname, bola porušením medzinárodného práva, no predovšetkým hanebným konaním krajín, ktoré sme mali považovať za našich vtedajších najbližších spojencov.

August 1968

Teraz najčítanejšie