Denník N

Poviedka Michala Hvoreckého: Čierny lev (napísané pre Denník N pri príležitosti 50. výročia invázie)

21. augusta 1968 – Praha. foto – Pavol Hudec-Ahasver/ webumenia https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_1630-b

Čo keby nás v auguste 1968 obsadili Američania a NATO? Alternatívna história okupácie Československa.

Československo sme stratili v Číne. Na konci sveta. Neznášam nevyhlásené vojny! S pekinskými súdruhmi už nebola reč. Pri ich metódach bledli aj revolúciou ostrieľaní čekisti. Ešte aj syna bývalého prezidenta hodili pod vlak! Známemu disidentovi zasa britvou preťali priedušnicu a namiesto nej strčili oceľovú trubičku, aby na šibenici dýchal, ale nekričal protištátne heslá. Škaredý pohľad. Ešteže som prišiel nalačno.

Kremeľ tlačil, nech nastolíme poriadok. Skúšal som to podobrotky aj pozlotky, ale bez úspechu. Takú blamáž sme v KGB neutrpeli, ani keď sme v Juhoslávii dvadsiaty raz vraždili Tita. Keď nás v 67 pre protištátnu činnosť z Číny vyhostili, všetkých nás na letisku zbili obuškami. Buchli aj moju drahú a značne opitú Natašu, a dokonca aj trojročného Voloďu s matrioškou v ruke! Po celej republike zorganizovali hon na naše lastovičky a krkavce. Ešte nikdy som v tupoleve nesedel taký šťastný, hoci ma na politbyre čakal pucung. Našťastie, šéf rozviedky ma podržal. Vedel som o ňom priveľa.

Odvtedy už o Číne nikto nič netušil. Informácie z terénu dodávali roztrúsení Mongoli, na ktorých sa dalo spoľahnúť ako na automobil záporožec v sibírskej zime. Ich zmäteným správam z iného vesmíru by nerozumel ani Ciolkovskij. Nikde sa špionážna robota nevykonávala tak nebezpečne. Za kadečím som tušil Kissingera. Do krvi sme sa hádali s Pekingom, ale hlavný rival sedel vo Washingtone.

Na jar sa pohraničný konflikt vystupňoval. Nie je nič horšie, ako keď sa dvaja komunisti hádajú, kto je väčší marxista. Mao Ce-tung sa drsne pustil do Brežneva. Obával som sa, že to dopadne ako s Trockým – hlavou roztrieštenou horolezeckým kladivom a vyvraždením príbuzných do štvrtého kolena.

Šikmookí na viacerých miestach napochodovali do vnútrozemia ZSSR. Obsadili Damanský ostrov, kus zeme atraktívny asi ako kazašská móda z obchodného domu GUM. No zrazu sa na ňom tlačilo dvetisíc ozbrojencov a ďalší okupovali okolité návršia a rieky. Vymysleli sme to my, alebo sám život?

Hodinu som strávil s lupou nad mapou vlasti, rozťahanej ako harmonika. Paranoidná sovietska kartografia zakázala zobrazovať toľko častí zemského povrchu, že som sotva dačo objavil. Tak ďaleko na východe sa už ani gulagy nestavali.

V rádiu (Jerevan?) hlásili desiatky mŕtvych na oboch stranách. Útok opätovala naša pechota podporovaná obrnenými transportérmi. Na bojisko sa rútili tanky. Padali granáty, strieľalo sa ostrými.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

August 1968

Teraz najčítanejšie