Tomáš Vasilko
Itaka je grécky ostrov, ktorý bol domovom bájneho gréckeho hrdinu Odysea. Podľa báje mu po trójskej vojne trvalo desať rokov, kým sa sem vrátil.
Práve ostrov pri západnom pobreží krajiny si symbolicky vybral grécky premiér Alexis Tsipras, aby tu v utorok prehovoril pred národom pri príležitosti toho, že krajina konečne prestane využívať zahraničnú pomoc. Po ťažkých ôsmich rokoch sa v noci na utorok skončil program, ktorý zachránil Grécko v eurozóne, no zároveň je pre Grékov symbolom súčasnej mizérie v krajine.
Pôžička v celkovej hodnote 260 miliárd eur od európskych partnerov a Medzinárodného menového fondu (MMF) podľa mnohých tiež zabránila tomu, aby kríza doľahla aj na iné krajiny eurozóny. Peniaze z eurovalu budú Gréci vracať do roku 2060.
Ak si bude chcieť Grécko požičať prostriedky, bude tak musieť urobiť na finančných trhoch. Momentálne má však rezervu asi 24 miliárd eur, ktorá by krajine v prípade potreby mohla vydržať skoro dva roky.
Grécko tiež aktuálne hospodári s prebytkom verejných financií (na rozdiel od mnohých iných krajín, vrátane Slovenska).
Horšie len štyri štáty sveta
„Grécka vláda bude musieť byť ešte disciplinovanejšia. Bude sa musieť spoliehať na to, aby si na zahraničných trhoch mohla požičať za primerané úrokové sadzby,“ povedal pre BBC profesor ekonómie Costas Meghir.
„S kontrolou prichádza zodpovednosť. Gréci tvrdo zaplatili za zlé politické riešenia v minulosti, vrátiť sa k nim by bol veľký omyl,“ napísal na Twitteri šéf euroskupiny Mario Centeno.
Osem rokov prevrátilo krajinu hore nohami. Ekonomika padla o 25 percent a len posledné dva roky začala veľmi pomaly rásť. Vlani narástla o 1,9 percenta, tento rok sa očakáva rast 2,3. Podľa Medzinárodného menového fondu iba štyri krajiny na svete zažili za ten čas ešte strmejší hospodársky pád: vojnou či krízou zmietané Jemen a Líbya, Venezuela a Rovníková Guinea.
Pre porovnanie, na predkrízovú úroveň sa už dostala ekonomika Írska či Portugalska. Grécko na to bude čakať ďalšie roky, ak nie desaťročie. Podľa predpovede MMF v roku 2023 bude ekonomika stále na úrovni len 81 percent z roku 2008.
Platy klesli
Krízu tvrdo pocítili a stále cítia aj samotní Gréci. Nezamestnanosť dosiahla rekord 27 percent a momentálne je stále na 20 percentách, čo je aj jednoznačne najvyššia úroveň v Európskej únii. Dosahuje ju v čase, keď sa ekonomike na kontinente darí a napríklad na Slovensku je bez práce 6,9 percenta ľudí.
„Nevidím, že by sa kríza končila. Sme v strese a nahnevaní, pretože nemáme prácu. Hanbím sa za to, že si nemôžem dovoliť kúpiť darček pre môjho vnuka,“ povedal pre BBC 54-ročný muž, ktorý prišiel o prácu pred troma rokmi.
Gréci mali pritom šťastie, že jeden z pilierov ekonomiky – turizmus – rástol aj počas krízy. Počet zahraničných turistov láme rekordy, za osem rokov narástol na dvojnásobok. Turizmus tvorí skoro 20 percent HDP krajiny.
Aj tí Gréci, čo majú prácu, zarábajú v priemere menej ako pred krízou. Navyše mnohí museli prejsť na prácu na čiastočný úväzok.
Vo februári 2018 bola priemerná hrubá mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný úväzok, 1166 eur (na Slovensku je celková priemerná mesačná mzda 955 eur). Takýchto zamestnancov je však len niečo viac ako 50 percent.
Až 44 percent zamestnaných Grékov robí len na čiastočný úväzok a vo februári zarábali v priemere 378 eur.
Mladí utekajú
V ťažkej situácii sú najmä mladí ľudia. Tí majú ešte väčší problém nájsť si prácu, a keď si ju nájdu, zarábajú menej. Tak napríklad mladí ľudia od 25 do 29 rokov zarábali v súkromnom sektore v roku 2017 500 eur v čistom, čo bolo o vyše tretinu menej ako v roku 2009.
Platy ľudí vo veku od 35 do 39 rokov klesli o štvrtinu (v priemere majú teraz asi 800 eur v čistom).
Dimitris Zafiriou, ktorý pracuje na stavbe, hovorí, že jeho plat klesol na polovicu. Dodáva však, že situácia sa mierne zlepšila. „Teraz našej rodine zostane na konci mesiaca nula. Ale nula je lepšia ako to, čo sme mali predtým, keď sme nemohli platiť naše účty,“ povedal pre New York Times.
Mnohí Gréci nevládali platiť za pôžičky a hypotéky, a aj preto skoro polovicu všetkých pôžičiek v krajine tvoria nerealizované úvery. Priemer v EÚ je desatina. Pred stratou bývania bežných ľudí uchránil zákon, ktorý bankám zakazoval zabavovať byty a domy dlžníkov.
Obrovský dlh
Grécka vláda musela škrtať a šetriť. Tieto opatrenia budú platiť aj naďalej. Keď sa eurokomisára Pierra Moskoviciho spýtali, či bude môcť grécka vláda pozastaviť teraz od januára ďalšie sekanie dôchodkov, povedal, že „záväzky sa musia plniť aj naďalej“.
Grécko pri zemi drží okrem iného dlh, ktorý je v súčasnosti vo výške 180 percent HDP. Pre porovnanie, druhá najzadlženejšia krajina Európskej únie, Taliansko, má 132-percentný dlh.
Otázka stojí tak, či je tento dlh z dlhodobého hľadiska udržateľný. Nedávno to spomenul aj predstaviteľ MMF s tým, že veritelia (teda najmä európske štáty) možno budú musieť odpísať časť dlhu.
Podľa ideálneho scenára by Grécko malo mať do roku 2060 dlh už len 100 percent HDP. Reálnejší scenár MMF však podľa Bloombergu hovorí, že grécky dlh dosiahne za 8 rokov „dno“ 152 percent a potom začne znova rásť.
Dôvodom je aj starnutie populácie a znižovanie obyvateľstva momentálne 11-miliónovej krajiny. To sa ukázalo aj počas krízy. Okrem toho, že mierne klesla pôrodnosť na súčasných nízkych 1,38 dieťaťa na ženu, krajina trpí aj únikom mozgov. Od roku 2010 odišlo do zahraničia 350- až 400-tisíc Grékov. Podľa Financial Times išlo najmä o 20- a 30-ročných, dve tretiny z nich mali univerzitné vzdelanie.
Grécko tak stráca tých, ktorí by mali pomôcť krajine postaviť sa znova na nohy.
Vysoké dane
Hospodársky rast je stále veľmi slabý. Ekonomiku krajiny brzdia vysoké dane, ale aj stále silné regulácie.
Podľa OECD bežný Grék, ktorý má dve deti, dá 39 percent svojej výplaty na dane a odvody, v čom je krajina po Francúzsku druhá najhoršia v Európskej únii. Stále sú zlé aj podmienky podnikania, podľa Svetovej banky je na tom v EÚ horšie už len Malta.
Banky sa boja požičiavať peniaze, investície sú stále o 70 percent nižšie ako pred krízou. „Banky nefinancujú ekonomiky, stále sú ako zombie a to je problém,“ povedal v júni pre Financial Times grécky premiér Alexis Tsipras. Veľmi slabý je aj príliv zahraničných investícií.
Mnohé firmy majú problémy rozvíjať sa a najímať nových ľudí. „Zo spoločností, ktorým sa darilo pred krízou, sa asi 20 percent úspešne inovovalo a prekvitajú. Asi 40 percentám z nich to ako-tak vychádza, platia dlhy, ale nezarábajú peniaze. A zvyšných 40 percent neplatí dane ani záväzky bankám,“ povedal pre Financial Times Pavlos Ravanis, prezident Aténskej komory malých podnikateľov.
Dlhšie ako Odyseus
Naštartovať rast nebude pre štát ľahké. Grécko tiež stále bude musieť dodržiavať fiškálne záväzky. Krajina bude musieť mať do roku 2060 primárny prebytok najmenej 2,2 percenta HDP. Ide o prebytok verejných financií predtým, ako krajina zaplatí úroky za požičané peniaze.
Vlani malo Grécko primárny prebytok 4,2 percenta. Slovensko dosiahlo podľa Trendu prvýkrát primárny deficit až vlani, 0,3 percenta.
Aj preto sa málokto v Grécku pozerá do budúcnosti cez ružové okuliare.
„Grécka ekonomika je stále zraniteľná voči vnútorným a vonkajším rizikám. V období po memorande nebude v Grécku všetko dobré, ale sme pripravení prekonať prekážky. 21. august 2018 nie je dátum na oslavu, ale je to čas na premýšľanie,“ povedal pre portál Naftemporiki prezident gréckej konfederácie obchodu a podnikov Vassilis Korkidis.
Grécke utrpenie tak môže trvať ešte dlhšie ako Odyseových desať rokov na mori.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
