Denník N

Z hrubej minimálnej mzdy sa ešte nikto nenajedol

Polovicu zo zvýšenia minimálnej mzdy si vezme štát a poisťovne. S takýmto spôsobom zvyšovania minimálnej mzdy nie je možné súhlasiť.

Autor je podpredseda strany SPOLU – občianska demokracia, poslanec NR SR

K slovenskému letnému politickému folklóru každoročne patria tančeky okolo zvyšovania minimálnej mzdy. Najskôr je ring voľný pre odborárov a zamestnávateľov. Ich duel sa vždy skončí remízou. Potom nastúpi dobrotivá a starostlivá vláda, aby rozdávala. Lenže nie zo svojho.

Prečo sa minimálna mzda nezvyšuje automaticky?

Zoberme si starobné dôchodky. Každoročné zvyšovanie novopriznaných dôchodkov nie je vecou rozhodnutia vlády, ale je výsledkom medziročného rastu priemernej mzdy. Podobne je to pri valorizácii už priznaných dôchodkov. A tak je to aj pri nemocenských dávkach, materskej… čím vyššia mzda, tým vyššie sú tieto dávky, ale aj ich strop. Zvyšovanie dávok, ktoré sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu, je zas automaticky naviazané na medziročný nárast cien, infláciu – ide napríklad o rodičovské príspevky, prídavky na deti.

Je zaujímavé, že v týchto prípadoch ide o dávky, ktoré ľuďom vypláca Sociálna poisťovňa či priamo štát. Vo všetkých týchto prípadoch je nastavený „automat“ a vláda o týchto dávkach rozhoduje len výnimočne (pozri vlaňajšie zvýšenie rodičovského príspevku o „mimoriadnych 10 eur“.)

No ako na potvoru o minimálnej mzde rozhoduje v slovenskej realite každý rok vláda. A sú to politické rozhodnutia. Treba pripomenúť aj fakt, že až doteraz pritom vláda kašľala na vlastných zamestnancov v štátnej službe či vo verejnom záujme a ich platy sa zvyšovali výrazne menej.

Čistá minimálna mzda

Pozrime sa na minimálnu mzdu z druhej strany. Jedna vec je hrubá mzda, druhá vec čistá mzda – suma, ktorú reálne zamestnanec dostane po zrazení odvodov a dane.

V roku 2004, prvom roku po daňovej reforme, bola hrubá minimálna mzda 6500 korún, teda približne 215 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka však bola 6736 korún, približne 224 eur. Zamestnanec s minimálnou mzdou vtedy ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu. Od roku 2009 dokonca dostával takzvanú zamestnaneckú prémiu – niečo ako zápornú daň vo výške až 181 eur ročne.

V roku 2015 sa zaviedla odvodová odpočítateľná položka vo výške 380 eur, teda v sume rovnajúcej sa vtedajšej minimálnej mzde. Zamestnanec, ale ani zamestnávateľ pri minimálnej mzde v tomto roku neplatili žiadne zdravotné odvody.

Na porovnanie, v roku 2019 by mala byť hrubá minimálna mzda 520 eur, nezdaniteľná časť na daňovníka 328 eur a odvodová odpočítateľná položka pri mzde 520 eur bude len 100 eur. Zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí zdravotné odvody 17 eur a jeho daň bude 24 eur. Čistá minimálna mzda bude len 430 eur.

Polovicu zo zvýšenia minimálnej mzdy si vezme štát a poisťovne!

Medziročné zvýšenie minimálnej mzdy zo 480 na 520 eur podľa modelu „Pellegrini“ bude zamestnávateľov stáť 54 eur (zvýšenie mzdy a odvodov zamestnávateľa). Čistá minimálna mzda zamestnanca sa však zvýši len o 27 eur. Ďalších 27 eur, teda polovicu, predstavuje medziročné zvýšenie odvodov a dane z príjmu.

S takýmto spôsobom zvyšovania minimálnej mzdy nie je možné súhlasiť.

Čo navrhuje Spolu – občianska demokracia

Náš návrh, ktorý predkladáme na septembrovú schôdzu parlamentu, rieši dva hore opísané problémy. Po prvé, navrhujeme „automat“, teda naviazanie výšky hrubej minimálnej mzdy na priemernú mzdu. Minimálna mzda nech je 50 percent priemernej mzdy. Po druhé, navrhujeme definovať nezdaniteľnú časť na daňovníka a odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby zamestnanec s minimálnou mzdou žiadnu daň ani zdravotné odvody neplatil.

Ak by sa tak stalo, potom už pri tohtoročnej minimálnej mzde 480 eur by bola čistá mzda zamestnanca 435 eur, teda viac, ako navrhuje Pellegrini na rok 2019.

Ak by sa na rok 2019 minimálna mzda zvýšila napríklad na 504 eur, čistá minimálna mzda by bola 457 eur – o 27 eur viac, ako hovorí Pellegrini.

A ak by bola v roku 2019 hrubá minimálna mzda 520 eur, čistá minimálna mzda by bola 470 eur, čo je o 40 eur v čistom viac oproti „štedrému“ Pellegrinimu.

Samozrejme, o týchto návrhoch treba diskutovať a prijať dobrý kompromis. Spolu sa vôbec nebráni zvyšovaniu minimálnej mzdy, naopak, v čase ekonomického rozmachu chceme, aby zamestnanci zarábali viac. Lenže na zvyšovaní miezd musí mať svoj podiel aj štát vo forme alikvotne nižších daní a odvodov. Nie je v súlade so zdravým rozumom, ak tým, čo zarábajú najmenej, vezme štát zo zvýšenia mzdy presnú polovicu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie