Ukradli ste v práci pero a šli ste na čierno v MHD? Skúmajú, prečo po dobrých skutkoch prichádzajú tie zlé
Aj keď spravíme niečo zlé, nemyslíme si, že sme monštrá – na prehrešok buď zabudneme, alebo preň nájdeme nejaké prijateľné vysvetlenie.
Väčšina ľudí si myslí, že má nadpriemerné schopnosti.
Napríklad oslovení šoféri sú presvedčení, že šoférujú oveľa lepšie ako zvyšok populácie, učitelia si myslia, že učia lepšie ako ich kolegovia, a tínedžeri vynášajú do nebies svoje osobné kvality.
Ak sú všetci iba vynikajúci šoféri, učitelia či skvelí lídri, kde je ten priemer a podpriemer?
Uvedený jav má názov efekt iluzórnej nadradenosti.
Čo sa týka morálky, aj tam platí, že sa považujeme za morálne majáky, od ktorých by sa iní mali učiť. No skutočnosť je taká, že sa často správame aj nemorálne, hoci to nechceme vidieť.
Na morálny prehrešok – keď z práce ukradneme pero alebo v MHD cestujeme na čierno – veľmi rýchlo zabudneme, prípadne ho ospravedlníme tak, aby to vyzeralo, že sme sa ničoho zlého vlastne nedopustili.
Kompenzácia dobrého správania zlým
Psychologička Nishat Babuová z Aston Univerzity v Birminghame napísala pre The Conversation minulý týždeň článok, v ktorom píše o pozoruhodnom vzťahu medzi morálnym a nemorálnym správaním.
Reč je o jave, ktorý sa v angličtine volá „moral licensing“ a dochádza pri ňom k tomu, že morálne správanie kompenzujeme tým nemorálnym.
Prirovnať to môžeme k „cheating day“ v stravovaní – šesť dní jeme zdravo, no ten siedmy sa do prasknutia napcháme pukancami a zmrzlinou.
