Denník N

Po okupácii bola popri čistkách a perzekúciách obnovená aj tvrdá cenzúra

Robinsona cenzor pomenil tak, že kniha napokon vyšla ako „prerozprávaná“. Cenzorský zásah bol dokonca aj do textu knihy Karla Maya Vinnetou.

Autor je publicista,
v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

Myslíte si, že úradná cenzúra je výmyslom totalitných režimov? Omyl. Vznikla v prostredí cirkvi, keď roku 1486 mohučský biskup zaviedol cenzorský úrad. To by mohla byť samostatná téma, teraz si však načrtnime, ako fungovala cenzúra v totalitnom Československu.

V päťdesiatych rokoch bola zriadená Hlavná správa tlačového dohľadu. Bol to v podstate hlavný cenzorský úrad podľa sovietskeho vzoru. Pri budovaní úradu prebiehala intenzívna komunikácia s Moskvou. Cenzori boli pridelení do každej jednej redakcie v Československu. Na začiatku tu pracovala stovka cenzorov, ktorých počet postupne narástol na 270. Polovica z nich nemala ani len maturitu, jedna tretina mala ukončenú len základnú školu. K nim treba prirátať ešte 250 externých cenzorov ako okresných spolupracovníkov, všetko členov štruktúr komunistickej strany.

Roku 1966 bol úrad premenovaný na Ústrednú publikačnú správu, o dva roky neskôr na Úrad pre tlač a informácie.

Cenzori museli denne posielať hlavnému cenzorskému úradu hlásenia. Podľa oficiálnych záznamov len v rokoch 1962 – 1965 bolo v celom Československu evidovaných vyše

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

August 1968

Komentáre

Teraz najčítanejšie