Denník N

Slovenská krása. Od Tatier k Dunaju, od Čachtíc k Bardejovu (štvrtá časť letných fotogalérií Bizarnosti a krásy)

Baroková Kalvária v Banskej Štiavnici je najvzácnejšia svojho druhu u nás. Po 11 rokoch obnovy ju na jeseň sprístupnia verejnosti. Foto N – Andrej Bán
Baroková Kalvária v Banskej Štiavnici je najvzácnejšia svojho druhu u nás. Po 11 rokoch obnovy ju na jeseň sprístupnia verejnosti. Foto N – Andrej Bán

Po všetkých tých bizarných domoch, krčmách a hoteloch prichádza napokon úľava na duši. Bez irónie a dvojzmyselnosti – zaslúžite si pohľad na čosi pekné. Aj také doma máme.

Nielen aktuálne premiér Pellegrini, celé generácie politikov nás, novinárov, oprávnene vyzývajú, aby sme si všímali na Slovensku aj pozitíva. Nuž, je to ťažká, v kontexte aktivít politikov až nesplniteľná misia. Keď ich potom dostaneme do úzkych konkrétnou otázkou (aké pozitíva?), tak okrem čísel a grafov, z ktorých sa, ako je známe, nijaká populácia nenaje, celkom impulzívne zvolajú: „Máme krásnu krajinu.“

Iste, táto krajina je čarokrásna. S malým dodatkom – my, ľudia, za tú krásu až tak nemôžeme. Presnejšie, o morfologické zvrásnenie povrchu zeme do podoby Tatier, Fatry či Rudohoria sa Slováci až tak nepričinili. A už vôbec sa dnešní obyvatelia Slovenska nepričinili o úchvatné pamiatky, ktoré tu napriek všetkému stoja do súčasnosti.

Či už v podobe torzálnych ruín väčšiny z dvoch stoviek hradov na našom území, alebo ako skvosty gotiky, najmä tej spišskej, či renesancie alebo dokonca románskeho obdobia (napríklad rotunda v Šiveticiach na Gemeri). Kostoly, baziliky, oltáre – to všetko a mnohé iné nám zanechali ako záväzok naši predkovia. Nielen v prípade banských miest najmä tí nemeckí, všakže.

Malebné zákutie Dunaja pri sútoku s Hronom v okolí Štúrova a Ostrihomu, po vybudovaní Gabčíkova jedno z posledných podobných miest na našom území. Foto N – Andrej Bán

Ruiny hradu Čachtice na západnom Slovensku, miesto známe z príbehu o „krvavej grófke“ Bátoryovej. Foto N – Andrej Bán

Je to hriešne nevyužitý potenciál premeny cestovného pokoja na cestovný ruch. Andrej Danko (kto iný) to intuitívne pochopil a dva dni po výročí invázie prichádza s návrhom, ktorý má, ako píše, veľkú šancu umocniť našu spolupatričnosť s vlastným štátom. Áno, reč je o rekreačných poukazoch pre zamestnancov na dovolenku na Slovensku.

Skôr než hordy Slovákov opustia najbližšie leto Jadran či Grécko, aby dali vďaka Dankovej prozreteľnosti a 275 eurám od zamestnávateľa prednosť Pohorelskej Maši, Oravskej Lesnej, Liptovskej Mare či Zemplínskej šírave, povedzme si čo-to o miestach, ktoré tu máme a ktoré sú jednoducho krásne.

Pošlite nám svoje fotografie krás Slovenska

Posielajte nám svoje fotografie aj s krátkymi sprievodnými textami na [email protected] do 31. augusta. Najlepšie zverejníme na webe Denníka N.

A keďže sme na začiatku tohto článku avizovali, že tentoraz to bude bez prílišnej irónie a dvojzmyselnosti, nebudeme si všímať kontext prostredia, úroveň služieb v daných lokalitách ani vľúdnosť personálu rekreačných zariadení či čistotu a dokonca ani vizuálny smog v podobe všadeprítomných reklám a bilbordov. Nič z toho.

Dajme si teda klapky na oči a vyrazme po Slovensku. To krásne nemusí byť nevyhnutne dielom koláží v programe Photoshop, mixu Švajčiarska a Slovenska, tak ako to svojho času v kampani HZDS predviedol reklamný mág Fedor Flašík.

Krahule, Hrb, Vlkolínec

Viem, tých stredov je akosi priveľa. Stred Európy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie