ČlovekHistória

Denník NObjavili prvého priameho potomka dvoch rôznych druhov pračloveka

Matúš DemigerMatúš Demiger
Zdieľať
Výskumníci pri hľadaní fosílií v jaskyni Denisova. Foto – TASR/AP
Výskumníci pri hľadaní fosílií v jaskyni Denisova. Foto – TASR/AP

Neandertálci a denisovania nemali mnoho príležitostí na stretnutie, no keď už k nemu prišlo, nemali voči sebe žiadne predsudky, vraví švédsky paleogenetik.

Neandertálci a denisovania sú dve odlišné skupiny hominidov, ktoré sa od seba oddelili pred 390-tisíc rokmi. Po odchode z Afriky sa nám známejší neandertálci rozptýlili po Európe a západnej Ázii, zatiaľ čo denisovania sa usadili vo východnej Ázii.

Vedci však už dlhšie mali podozrenie, že sa ich cesty v priebehu tisícročí ešte párkrát prekrížili. A štúdia, ktorú odborný časopis Nature zverejnil v stredu, dokazuje, že ich dohady boli správne.

Analýzou dvaapolcentimetrového úlomku kosti dievčaťa nazvaného Denny, ktoré žilo pred 90-tisíc rokmi na území dnešnej Sibíri, prišli na to, že jej otcom bol denisovan a matkou neandertálka. Po prvýkrát v histórii tak vedci natrafili na priameho potomka dvoch rôznych druhov predhistorického človeka.

Nezdá sa, že by mali predsudky

„Najprv som si myslel, že v laboratóriu došlo k chybe,“ uviedol podľa agentúry ČTK švédsky biológ Svante Pääbo, ktorý sa výskumom denisovanov podrobne zaoberá. „Neandertálci a denisovania možno nemali mnoho príležitostí na stretnutie, no keď už k nemu prišlo, nezdá sa, že by mali voči sebe nejaké predsudky. Museli mať styk omnoho častejšie, ako sme predpokladali, inak by sme takéto šťastie nemali,“ povedal odborník na paleogenetiku o novom objave.

Kosť objavili už v roku 2012 v jaskyni Denisova, ktorá sa nachádza v pohorí Altaj neďaleko rusko-mongolských hraníc a pomenovali po nej celú jednu skupinu predkov dnešného človeka. V minulosti sa tu našli ostatky štyroch denisovanov a viacerých neandertálcov, preto bolo otázkou, či sa podarí objaviť aj potomka týchto dvoch celkom odlišných druhov.

„Je to prvý raz, čo sme našli priameho potomka oboch týchto skupín,“ povedala Viviane Slonová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku, ktorý sa na výskume podieľal.

Vedci spočiatku ani nevedeli odhadnúť, či nájdený úlomok pochádza zo zvieraťa alebo z niektorého z predchodcov dnešného človeka. Keď už bolo jasné, že patril dievčaťu vo veku aspoň 13 rokov, podrobnou analýzou dokázali rozlíšiť aj to, ktoré chromozómy zdedilo po matke a ktoré po otcovi.

Slonová pre magazín Atlantic spomenula, že keď uvidela výsledky, nemohla im uveriť. „Čo som urobila zle?“ bola jej prvá reakcia. Starý genetický materiál sa môže ľahko rozpadnúť, či inak znehodnotiť, preto Slonová nechcela podľahnúť vzrušeniu a DNA extrahovala pre istotu hneď šesťkrát. „Až keď sme to uvideli zakaždým, uvedomili sme si, že tento jedinec musel mať neandertálskych aj denisovanských predkov,“ uviedla Slonová.

Prichytili ich priamo pri čine

Mimoriadny význam objavu uznali aj odborníci, ktorí sa na výskume nepodieľali. Štatistická genetička Sharon Browningová z Washingtonskej univerzity neskrývala nadšenie. „Podarilo sa im ich prichytiť priamo pri čine. Je to úžasný objav,“ povedala pre New York Times.

Podľa evolučného genetika Andersa Erikssona z londýnskeho King’s College však existujú aj ďalšie spôsoby, ako nový objav interpretovať. „Preukázateľne potvrdili, že tento jedinec geneticky spadá presne medzi neandertálcov a denisovanov, ktorých telá objavili v rovnakej jaskyni. Nie som však presvedčený, že musí nutne patriť do prvej generácie ich potomstva,“ povedal Eriksson pre magazín Time.

Nevylúčil možnosť, že dievča pochádzalo z rodiny, ktorá mala približne rovnaký počet neandertálskych i denisovanských predkov. Na to, aby bolo možné zistiť presnú odpoveď, je podľa neho nutné nájsť a preskúmať ďalšie fosílie.

Nový dielik skladačky

Denisovania sú pomerne novým dielikom antropologickej skladačky. Keď v roku 2008 vedci po analýze DNA zistili, že úlomok prsta nájdeného v jaskyni Denisova nepatrí neandertálcom, ani žiadnemu známemu predchodcovi človeka, usúdili, že ide o úplne novú skupinu hominidov.

Odvtedy vedci objavili v jaskyni pozostatky ešte ďalších troch denisovanov a Denny, ktorá pochádza zo zmiešaného neandertálsko-denisovanského vzťahu.

Rodokmeň predkov človeka. Foto – Nature

Denisovania aj neandertálci vyhynuli z doposiaľ neznámych príčin približne pred 40-tisíc rokmi, no vďaka kríženiu zanechali stopy DNA aj v genetickej výbave dnešných ľudí. Podľa agentúry ČTK pochádza asi päť percent genómu pôvodných obyvateľov Austrálie či Papuy-Novej Guiney práve od denisovanov. Európania majú zase približne z dvoch percent genóm neandertálcov.

Novinár Carl Zimmer z New York Times upozornil na to, že rekonštrukcia genómu z pravekých ľudských pozostatkov je záležitosťou iba posledných desať rokov. Vedci doteraz dokázali rozlúštiť genóm iba 20 „archaických“ ľudí, teda tých, ktorí nepatria k rodu Homo sapiens.

O to väčší je paradox, že jedna z týchto dvadsiatich vzoriek patrí jedincovi, ktorého pôvod je presne pol na pol zmiešaný. „Keď teda vezmete do úvahy aj ďalšie štúdie, získate obraz, že ľudia sa počas celej histórie medzi sebou navzájom miešali,“ dodala pre BBC Slonová.

Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41586-018-0455-x

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].