Denník N

Objavili prvého priameho potomka dvoch rôznych druhov pračloveka

Výskumníci pri hľadaní fosílií v jaskyni Denisova. Foto – TASR/AP
Výskumníci pri hľadaní fosílií v jaskyni Denisova. Foto – TASR/AP

Neandertálci a denisovania nemali mnoho príležitostí na stretnutie, no keď už k nemu prišlo, nemali voči sebe žiadne predsudky, vraví švédsky paleogenetik.

Neandertálci a denisovania sú dve odlišné skupiny hominidov, ktoré sa od seba oddelili pred 390-tisíc rokmi. Po odchode z Afriky sa nám známejší neandertálci rozptýlili po Európe a západnej Ázii, zatiaľ čo denisovania sa usadili vo východnej Ázii.

Vedci však už dlhšie mali podozrenie, že sa ich cesty v priebehu tisícročí ešte párkrát prekrížili. A štúdia, ktorú odborný časopis Nature zverejnil v stredu, dokazuje, že ich dohady boli správne.

Analýzou dvaapolcentimetrového úlomku kosti dievčaťa nazvaného Denny, ktoré žilo pred 90-tisíc rokmi na území dnešnej Sibíri, prišli na to, že jej otcom bol denisovan a matkou neandertálka. Po prvýkrát v histórii tak vedci natrafili na priameho potomka dvoch rôznych druhov predhistorického človeka.

Nezdá sa, že by mali predsudky

„Najprv som si myslel, že v laboratóriu došlo k chybe,“ uviedol podľa agentúry ČTK švédsky biológ Svante Pääbo, ktorý sa výskumom denisovanov podrobne zaoberá. „Neandertálci a denisovania možno nemali mnoho príležitostí na stretnutie, no keď už k nemu prišlo, nezdá sa, že by mali voči sebe nejaké predsudky. Museli mať styk omnoho častejšie, ako sme predpokladali, inak by sme takéto šťastie nemali,“ povedal odborník na paleogenetiku o novom objave.

Kosť objavili už v roku 2012 v jaskyni Denisova, ktorá sa nachádza v pohorí Altaj neďaleko rusko-mongolských hraníc a pomenovali po nej celú jednu skupinu predkov dnešného človeka. V minulosti sa tu našli ostatky štyroch denisovanov a viacerých neandertálcov, preto bolo otázkou, či sa podarí objaviť aj potomka týchto dvoch celkom odlišných druhov.

„Je to prvý raz, čo sme našli priameho potomka oboch týchto skupín,“ povedala Viviane Slonová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku, ktorý sa na výskume podieľal.

Vedci spočiatku ani nevedeli odhadnúť, či nájdený úlomok pochádza zo zvieraťa alebo z niektorého z predchodcov dnešného človeka. Keď už bolo jasné, že patril dievčaťu vo veku aspoň 13 rokov, podrobnou analýzou dokázali rozlíšiť aj to, ktoré chromozómy zdedilo po matke a ktoré po otcovi.

Slonová pre magazín Atlantic spomenula, že keď uvidela výsledky,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

História

Veda

Teraz najčítanejšie