Denník N

Skúma život s veľkosťou desatiny milimetra. Bez mikrosveta by na Zemi nefungoval život, vraví vedec

Peter Vďačný pôsobí na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Foto – archív P. V.
Peter Vďačný pôsobí na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Foto – archív P. V.

Peter Vďačný možno prispel k vyriešeniu sporu, ktorý už dlhý čas rozdeľuje komunitu paleontológov a genetikov. Článok o nálevníkoch vydal v špičkovom časopise.

V priemere merajú okolo 0,1 milimetra a žijú od Himalájí po hlbokomorské priekopy a od pólov po trópy. Vedci odhadujú, že ich je okolo 30-tisíc druhov, a tvrdia, že niektoré z nich žijú aj v tráviacom trakte živočíchov.

Reč je o nálevníkoch, mikroorganizmoch, ktoré vznikli pred jednou až dvomi miliardami rokov.

Ich výskumom sa zaoberá aj slovenský zoológ Peter Vďačný. Odborník pôsobí na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Dravé nálevníky

Na jar tohto roka vydal pozoruhodný článok, v ktorom využil zdanlivo nesúvisiace znalosti o nálevníkoch, aby určil, kedy sa cicavce evolučne rozdelili na dve línie – vačkovce (ako je kengura) a placentálne cicavce, kam patríme aj my ľudia.

Slovenský vedec tak možno prispel k vyriešeniu sporu, čo už dlhý čas rozdeľuje komunitu paleontológov a genetikov, ktorí sa prikláňajú k odlišným časovým údajom.

Na samotnom článku zaujme aj to, že Vďačný je jediným autorom štúdie, čo je dnes skôr rarita, a vydal ho v prestížnom časopise Molecular Biology and Evolution.

Na okraj dodajme, že uvedený magazín má impakt faktor vyšší ako napríklad časopis PNAS, ktorý vydáva americká akadémia vied, a v evolučnej biológii predstavuje druhý najlepší časopis na svete.

Zoológ Vďačný sa dravým nálevníkom venuje celý svoj profesijný život. „V bunkových ústočkách majú špeciálne organely – volajú sa toxicysty –, ktoré obsahujú jed. Keď sa nálevník svojimi ústočkami dotkne koristi, usmrtí ju, ako keď vás uhryzne had. Dokážu zožrať organizmy, ktoré sú také veľké ako ony, niekedy dokonca väčšie. Tvorí ich jedna bunka a v takom prípade sa vie zväčšiť,“ hovorí Vďačný o dravých nálevníkoch, ktoré žijú aj u nás, v pôde či vo vode.

Semispathidium longiarmatum (kliknutím zväčšíte). Zdroj – doi: 10.1016/j.ejop.2014.03.003/archív P. V.

Najprv kolonizovali zadné črevo

Okrem dravých nálevníkov existujú aj také, ktoré žijú v symbióze s iným organizmom. Preto sa nazývajú symbionty. Ak žijú vnútri tela hostiteľa, vraví sa im endosymbionty. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie