Juraj Čokyna
Nie je novinkou, že aj pre činnosť človeka je dnes v prírode menej rastlinných či živočíšnych druhov ako v minulosti. Viaceré z nich sme dohnali na pokraj vyhynutia a o niektorých z nich dokonca ani nemusíme vedieť – príkladom je život v dažďových pralesoch, ktorý stále nemáme úplne zmapovaný, no pre neudržateľné odlesňovanie na to už ani nebudeme mať príležitosť.
No mnohé rastliny či živočíchy ohrozujeme aj nepriamo. Podľa najnovšej štúdie Marka Urbana z Univerzity v Connecticute, ktorú zverejnil časopis Science, môže pre klimatické zmeny vyhynúť až jeden zo šiestich rastlinných či živočíšnych druhov na našej planéte.
Štúdie sa nezhodovali
Urban sa vo svojej štúdii snažil odhadnúť, ako rýchlo sa bude zvyšovať počet druhov po celom svete, ktorým hrozí vyhynutie.
V tomto sa jednotlivé štúdie často nezhodovali. Niektoré naznačovali, že počet druhov v ohrození sa v budúcnosti nezvýši, iné zas hovorili o tom, že vyhynúť môže dokonca až viac ako polovica dnes známych druhov.
Preto sa americký vedec podujal spraviť meta-analýzu. To znamená, že vo svojej štúdii využil už známe dáta zo 131 iných výskumov, pričom skúmal, či a ako na riziko vyhynutia vplýva budúce zvýšenie globálnych teplôt, skúmaný druh (napríklad, či štúdie skúmali vtáky, plazy či rastliny), regionálne rozdiely, alebo to, či išlo o endemické druhy – teda rastliny či živočíchy, ktorých život je viazaný na špecifické prostredie či región.
Ak nezakročíme, príroda bude menej pestrá
Výsledky analýzy boli alarmujúce.
„Očakával som, že riziko vyhynutia bude pod vplyvom klimatických zmien vyššie. Nečakal som však, že vyššie globálne teploty zvýšia toto riziko tak výrazne,“ povedal autor štúdie pre denník Washington Post.
Podľa štúdie sú dnes na pokraji vyhynutia necelé tri percentá druhov na celom svete. Štatistickým modelovaním však Urbanovi vyšlo, že ak sa globálna teplota zvýši o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou, bolo by to už vyše 5 percent všetkých druhov. Pri náraste teploty o 3 °C už 8,5 percenta druhov.
No ak by sa teplota zvýšila o viac ako 4 °C – čo je podľa klimatológov reálnym scenárom, ak sa štáty z celého sveta nedohodnú na radikálnom znížení vypúšťania skleníkových plynov –, vyhynutie by hrozilo 16 percentám rastlín a živočíchov.
„Nielenže sa očakáva, že riziko vyhynutia následkom klimatických zmien sa pre mnohé druhy zvýši, ale dokonca sa bude zrýchľovať s každým ďalším stupňom, o ktorý stúpne globálna teplota. Vyhynutia vyvolané klimatickými zmenami sa stanú čoraz viditeľnejšími, ak v najbližšom čase nepríde k limitovaniu budúcich zmien z globálneho otepľovania,“ napísal Urban vo svojej štúdii.
Záleží aj na regióne
Nie všetky druhy však budú ohrozené rovnako. Následky klimatických zmien oveľa viac pocítia rastliny a živočíchy, ktoré sú naviazané na špecifické regióny.
Ide napríklad o juhoamerické dažďové pralesy či jedinečné prostredie v Austrálii či na Novom Zélande.
„Tieto regióny majú špecifickú klímu a žijú v nich rozmanité endemické druhy, ktoré nie sú také prispôsobivé. Riziko vyhynutia v Austrálii a na Novom Zélande sa tiež zvyšuje pre obmedzenú rozlohu územia, ktorá znižuje možnosť presunu do nového prostredia,“ vysvetľuje Urban vo svojej štúdii.
Autor tiež upozorňuje, že ďalšie výskumy by sa mali oveľa viac zameriavať práve na tieto regióny. Takmer dve tretiny štúdií, ktoré Urban použil vo svojej analýze, sa totiž zameriavali na menej rizikové regióny v Európe či Severnej Amerike.
„Mnoho druhov bude schopných zmeniť miesto výskytu a prispôsobiť sa tak zmenám. Iné toho však nebudú schopné. Buď preto, že ich prirodzené prostredie zmizlo, alebo preto, že sa nemôžu presunúť,“ povedal Urban pre BBC. Príkladom sú ľadové medvede, ktoré výrazne ohrozuje otepľovanie Arktídy, a je pravdepodobné, že ich o pár desaťročí budeme vidieť len v zoologických záhradách.
Najnovšia analýza je však len začiatkom. Biológovia dnes nevedia povedať, či iné faktory – napríklad adaptačné schopnosti jednotlivých druhov alebo ich správanie pri styku s inými druhmi v nových oblastiach – zvýšia alebo znížia riziko vyhynutia, na ktoré Urban prišiel pri analýze.
„Ak by sa druhy dokázali adaptovať na zmeny, znížilo by to riziko. Ak by, naopak, počas migrácie za lepším prostredím narazili na ľuďmi vytvorené zábrany, toto riziko by mohlo byť ešte citeľnejšie,“ vysvetlil Urban na záver svojej štúdie.
Štúdia je dostupná z doi: 10.1126/science.aaa4984.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
