Mestá ako bujnejúce vírusy v Šarišskej galérii hovoria o ľudstve viac, ako by sme chceli

Výstava Eduarda Klenu v Šarišskej galérii je dôkazom, že i rozsahom a rozpočtom menšia výstava začínajúceho autora môže prekvapiť aktuálnosťou a dôležitou kritikou. O to viac škoda nevhodnej inštalácie.
Výstavný program mnohých miestnych galérií často trpí istou neaktuálnosťou a „podliezaním“ lokálneho vkusu realizáciou ľúbivých prehliadok, prípadne sa staví na známe mená slovenskej či miestnej umeleckej scény.
Mimoriadne osviežujúce tak bolo v Šarišskej galérii v Prešove vidieť výstavu Eduarda Klenu s názvom Tyrell. Mladý výtvarník pracuje pomocou osobitej symboliky s konceptom mesta a indivídua v ňom formou fiktívnych utopických megamiest. Otvára pri tom viac než pálčivé otázky sociálno-ekonomických vzťahov v spoločnosti, vplyvu objektivizácie jedinca v nich a aj ekologickej udržateľnosti.

Mestá ako závislé organizmy
Hoci autor siahol i po médiu videa (ktoré, žiaľ, počas návštevy nešlo), výstave dominujú najmä kresby a maľby na papieri. Eduard Klena primárne pracuje tušom a technickým perom, vytvára sieť fantazijných urbanistických prvkov vo vtáčej perspektíve. Jeho záujem o štruktúru mesta, ktorý vychádza zo štúdia architektúry, môže na prvý pohľad pôsobiť formalisticky.
Táto štruktúra je však najmä záznamom spoločenských vzťahov, akýmsi organickým produktom ľudskej činnosti. Zrejme aj preto autor hovorí o akomsi „bunkovom urbanizme“, v rámci ktorého mesto získava atribúty živého organizmu a jeho infraštruktúra je nahradená biologickými prvkami – cievami, žilami a orgánmi. Vidieť v tomto pripodobení len živelnosť rastu