Zomrel vplyvný americký republikán a Trumpov kritik John McCain
McCain zomrel v dôsledku komplikácií súvisiacich s rakovinou mozgu, na ktorú sa liečil od vlani.
Vo veku 81 rokov zomrel vplyvný americký republikán John McCain. Niekdajší vojnový väzeň počas vojny vo Vietname, neúspešný kandidát na prezidenta z roku 2008 a senátor za Arizonu prehral boj s agresívnou formou rakoviny mozgu.
McCain viac ako rok bojoval s glioblastómom, ktorý je označovaný za najagresívnejší typ mozgových nádorov. Pacienti s touto diagnózou umierajú v priemere do troch mesiacov, a ak sú optimálne liečení, potom v priemere za jeden rok.
Lekári McCainovi objavili nádor vlani v júli, keď podstúpil chirurgické odstránenie krvnej zrazeniny nad ľavým okom.
V piatok politikova rodina informovala, že sa McCain rozhodol ukončiť liečbu. Budúcu stredu by oslávil 82. narodeniny.
Vo voľbách ho porazil Obama
McCain bol synom a vnukom námorných admirálov. Ako pilot sa zúčastnil vietnamskej vojny, v októbri 1967 ho však zostrelili a v zajatí strávil nasledujúcich päť a pol roka. Vo väzení ho aj mučili. Ponuky na prioritné prepustenie však odmietal, pretože ako syna vysokého dôstojníka ho Vietnamci chceli využiť na propagandu.
V roku 1982 McCaina zvolili do snemovne reprezentantov a o štyri roky neskôr do senátu USA. Vo väčšine politických záležitostí zastával konzervatívny prístup a presadzoval napríklad reformu financovania volebných kampaní.
V roku 2008 kandidoval za republikánov na post prezidenta Spojených štátov, voľby však vtedy vyhral demokrat Barack Obama.
V Republikánskej strane McCain patril k najväčším kritikom Donalda Trumpa. Z Washingtonu sa stiahol v decembri, no naďalej sa verejne vyjadroval k politickému vývoju. Prezidenta ostro kritizoval napríklad po jeho stretnutí s Putinom.
Trumpa nechcel ani na pohrebe
Kondolencie začali prichádzať takmer okamžite po úmrtí republikánskeho politika.
Prezident Trump, ktorého McCain podľa skorších správ agentúry AP nechcel ani na svojom pohrebe, na Twitteri vyjadril „najhlbšiu sústrasť a rešpekt“ senátorovej rodine.
Trump pred časom okrem iného povedal, že McCain nie je žiadny vojnový hrdina, a s odkazom na obdobie, ktoré senátor strávil v zajatí, uviedol, že má rád ľudí, ktorí sa do zajatia nedostali.
Niekdajší prezident Barack Obama na Facebooku napísal, že s McCainom mal napriek názorovým rozdielom spoločnú „oddanosť k niečomu vyššiemu, k niečomu, za čo Američania a imigranti po generácie bojovali, pochodovali a obetovali sa“. „Málo z nás si prešlo skúškou, akú kedysi podstúpil John, a málo z nás muselo preukázať takú odvahu,“ napísal Obama.
John McCain (profil)
John McCain sa narodil 29. augusta 1936 na vojenskej základni v Američanmi kontrolovanej Paname, kde jeho otec slúžil ako dôstojník námorníctva.
Vojenská tradícia v McCainovej rodine bola veľmi silná: v ozbrojených silách neslúžil len jeho otec, ale aj jeho starý otec, čo neskôr motivovalo aj Johna McCaina na kariéru v americkom vojenskom letectve. McCainova rodina sprevádzala svojho otca na rôzne vojenské základne v USA a v tichomorskej oblasti, až kým sa v roku 1951 usadila v Severnej Virgínii.
Po absolvovaní internátnej strednej školy v Alexandrii v roku 1954 mladý McCain nastúpil na námornú akadémiu v Annapolise. Jeho temperament a jeho údajné komentovanie príkazov nadriadených však znížili celkové hodnotenie mladého študenta, ktorý v rebríčku absolventov z roku 1958 skončil spomedzi 899 mladíkov na 894. mieste.
Po skončení školy sa začala McCainova 22-ročná vojenská kariéra, ktorá ho doviedla aj do Vietnamu a prinútila ho stráviť päť rokov v tamojšom vojenskom väzení.
Kapitán McCain prežil niekoľko život ohrozujúcich situácií, z ktorých najvážnejšou bol požiar na leteckej lodi 29. júla 1967, ktorý si vyžiadal 134 ľudských životov. McCain po záchrane odmietol ponuku vrátiť sa domov a rozhodol sa pre účasť v ďalších vojenských operáciách.
Na konci októbra 1967 bolo však jeho bojové lietadlo zasiahnuté a McCain bol donútený katapultovať sa. Po strate vedomia sa prebudil vo vojenskej nemocnici v Hanoji so zlomenými rukami a nohou. Nízka kvalita ošetrovania a následné uväznenie McCaina zanechali trvalé následky na jeho horných končatinách.
Aj po svojom návrate v roku 1973 však McCain pokračoval vo vojenskej kariére. Jeho hrdinstvo počas vojny vo Vietname bolo ocenené niekoľkými vyznamenaniami. Americké ozbrojené sily opustil McCain v roku 1981, aby sa o dva roky neskôr sa stal kongresmanom.
John McCain bol dvakrát ženatý. S prvou manželkou, modelkou Carol Sheppovou, sa oženil v roku 1965. Osvojil si jej dve deti a pár mal spoločnú dcéru Sidney. V roku 1979 McCain stretol Cindy Hensleyovú, dcéru majiteľa prosperujúcej pivovarníckej firmy v Arizone. Mesiac po rozvode s Carol v roku 1980 sa s Hensleyovou zosobášil.
McCainovci majú dvoch synov a jednu dcéru. V roku 1991 si pár adoptoval dcéru Bridget z útulku Matky Terezy v Bangladéši. McCainovým vierovyznaním je kresťanstvo.
Politik s povesťou presadzovania svojských riešení, niekedy v rozpore so straníckou doktrínou, patril ku kľúčovým postavám presadzujúcim posilnenie americkej vojenskej prítomnosti v Iraku. Jeho politická kariéra sa začala v roku 1983, keď sa stal členom americkej snemovne reprezentantov, dolnej komory amerického kongresu.
Veterán, niekdajší vojnový zajatec z Vietnamu a nositeľ niekoľkých štátnych vyznamenaní získal v roku 1987 post amerického senátora. Túto funkciu vo voľbách trikrát obhájil a v roku 2000 sa usiloval získať oficiálnu prezidentskú nomináciu republikánov. Porazil ho neskorší prezident George W. Bush. O osem rokov neskôr sa napriek problémom v kampani počas primárnych volieb a nedostatku sponzorských príspevkov vtedy 72-ročný senátor McCain stal oficiálnym nominantom konzervatívcov na post amerického prezidenta.
Svoje prvé politické kontakty v Arizone získal John McCain po tom, ako začal pracovať ako viceprezident pre styk s verejnosťou v pivovarníckej spoločnosti rodiny jeho druhej manželky Cindy McCainovej.
Dva razy za sebou, v rokoch 1982 a 1984, získal McCain post v snemovni reprezentantov vo Washingtone a v roku 1987 sa stal senátorom štátu Arizona. V centre jeho prvých politických cieľov stála pomoc domorodým Indiánom a boj proti korupcii v kasínach. Popularita vojnového veterána McCaina sa v kongrese zvyšovala. V roku 1988 bol jedným z potenciálnych kandidátov Georgea H. W. Busha na post viceprezidentského kandidáta; napokon sa stal predsedom jeho komisie pre veteránov.
V roku 1989 čelil McCain spolu s ďalšími štyrmi senátormi vyšetrovaniu pre údajnú korupciu. Etická komisia senátu napokon McCaina zbavila obvinení, ale skonštatovala, že senátor sa dopustil zlého úsudku, keď súhlasil s požiadavkou firmy Lincoln Savings and Loan Association, aby loboval v jej prospech počas stretnutia s regulačnými orgánmi. Tzv. škandál Keating 5 však nepoškodil kariéru uznávaného senátora a voliči v Arizone mu v roku 1992 odovzdali 52 percent hlasov.
Počas 90. rokov si senátor McCain vyslúžil povesť nezávislého politika, ktorý stál mnohokrát proti oficiálnej doktríne Republikánskej strany. Jednou z jeho iniciatív bola reforma financovania politických strán, čo bol projekt pripravený spoločne s demokratickými senátormi. McCain opakovane upozorňoval na skryté vládne dotácie na miestne projekty a iniciatívy členov kongresu vo finančných zákonoch. Napriek nesúhlasu republikánov pomáhal presadiť demokratický zákon o zvýšení spotrebnej dane za tabakové výrobky.
Svoju prvú kandidatúru na funkciu prezidenta ohlásil senátor McCain 27. septembra 1999 v štáte New Hampshire, kde vo februári 2000 svojho oponenta Georgea W. Busha v primárnych voľbách porazil.
Silnou stránkou McCaina bola otvorenosť voči médiám, ktorou kompenzoval nedostatok finančných prostriedkov na televíznu reklamnú kampaň. V primárnych voľbách v Južnej Karolíne v roku 2000 však McCainovi odporcovia spustili intenzívnu negatívnu kampaň, v ktorej ho nepravdivo označili za homosexuála, jeho manželku za závislú od drog a jeho adoptovanú bangladéšsku dcéru za nemanželské dieťa.
McCain v Južnej Karolíne prehral a jeho prezidentská kandidatúra pre voľby 2000 sa odvtedy nespamätala.
Hoci McCain následne kandidatúru stiahol a oficiálne podporil Georgea W. Busha, ako senátor stál viackrát proti nemu v otázkach zdravotníckej reformy či globálneho otepľovania. Bol jedným z dvoch republikánskych senátorov, ktorí hlasovali proti Bushovmu návrhu poskytnúť dočasné daňové úľavy vyšším príjmovým skupinám a podnikateľom. S demokratmi spolupracoval aj na zásadnej reforme imigrantskej politiky, ktorá však nakoniec nebola schválená.
Nezávislé postoje senátora McCaina, jeho otvorená kritika vládnych rozhodnutí, vrátane spôsobu vedenia vojny v Iraku, a ochota spolupracovať so senátormi bez ohľadu na to, ktorú stranu zastupujú, viedla k nárastu popularity tohto republikánskeho politika, a to najmä v radoch nezávislých voličov.
Úmysel kandidovať na funkciu prezidenta ohlásil McCain opäť v štáte New Hampshire 25. apríla 2007. Najpopulárnejším republikánskym kandidátom v tom čase bol pritom bývalý starosta New Yorku Rudi Giuliani; veľké šance pripisovali analytici aj boháčovi Mittovi Romneymu, ktorý mal dostatok prostriedkov na drahú volebnú kampaň.
Prvým ťažkostiam čelil McCain už v lete 2007, keď musel pre nedostatok financií prepustiť časť svojho volebného tímu. McCainova nezávislosť od republikánov dlho vyvolávala nedôveru tradičných republikánskych sponzorov.
Najvyšší prílev financií a upevnenie pozície vnútri Republikánskej strany zaznamenal senátor po ohlásení viceprezidentskej kandidatúry aljašskej guvernérky Sarah Palinovej. Tá reprezentuje tradične silné a lojálne sociálne konzervatívne krídlo republikánov. McCain však v najdrahšej volebnej kampani v amerických dejinách zápasil s nedostatkom finančných prostriedkov počas celého obdobia, a preto sa rozhodol prijať vládne prostriedky na jej financovanie.
Vyše roka trvajúcu McCainovu kampaň označili politickí komentátori niekoľkokrát za skončenú; senátor sa však napriek problémom nevzdal a vybudoval si povesť bojovníka. Boj zdôrazňoval aj v posledných dňoch pred voľbami, keď podľa prieskumov verejnej mienky zaostával za svojím politickým rivalom Barackom Obamom približne o päť percent.
Volebná kampaň Johna McCaina oslovila na začiatku veľa nezávislých voličov, teda Američanov, ktorí nie sú členmi žiadnej z hlavných politických strán. Nomináciou Sarah Palinovej upevnil svoje pozície v straníckej základni, ktorá ho dovtedy považovala za príliš nezávislého. McCain oslovoval väčšinou generáciu starších ľudí, voličov vo vidieckych oblastiach so stredoškolským vzdelaním, veriacich kresťanov a veľkú časť veteránov a príslušníkov ozbrojených síl.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
