Nech nás svätožiara nerozdelí
Príbeh Anny Kolesárovej je aj príbehom dnešných žien, ktoré sa ocitajú v podobných situáciách.
Pobúrená reakcia časti katolíckych veriacich na článok Michaely Žurekovej, ktorá sa na prípad blížiaceho sa blahorečenia Anny Kolesárovej pozrela sekulárnou optikou, nám ukázala, ako veľmi sa za posledné roky zväčšila priepasť medzi katolíckou cirkvou a občianskou verejnosťou.
Aj keď si v spoločne zdieľanom priestore akoby tieto dva svety vytvorili svoje vlastné podgalaxie, v pravidelných intervaloch sa zrážajú a tieto kolízie sú o to vyhrotenejšie, o čo viac sa obidva uzatvárajú do seba.
Je nesporné, že beatifikácia 16-ročného dievčaťa z východného Slovenska, ktoré počas druhej svetovej vojny zastrelil opitý ruský vojak, je procesom vo výsostne cirkevných vodách, ktorému liberáli, pozorujúci ho ateistickými ďalekohľadmi z brehu, nemôžu úplne rozumieť. Ich zbystrenej pozornosti by však mala rozumieť cirkev.
Keďže slovenských svätcov by ste hravo spočítali na prstoch jednej ruky, nakopené blahorečenia, prevažne obetí komunistického režimu, sú istým spôsobom satisfakciou pre celú spoločnosť. Či už ide o tých oficiálne uznaných (Zeman, Schelingová, Salkaházi, Hopko, Gojdič), alebo ešte len na čakačke (Vojtaššák, Buzalka), vo všetkých prípadoch išlo buď o kňazov, alebo rehoľníkov.
Príbeh obyčajného dievčaťa, ktoré sa malo stať obeťou sexuálneho násilia, no nakoniec bolo zavraždené, sa preto spoločnosti dotýka úplne inak. Žijeme v dobe, keď sa
