Keď McCain v niečom vyčnieval, boli to skôr pozitíva
Senátor z Arizony vedel, že nad straníckymi záujmami sú ešte celoamerické, a preto sa nebál prejsť aj na druhý breh.
Senátor John McCain predstavoval čoraz zriedkavejší druh politika. V časoch, keď medzi republikánmi silnie alternatívna pravica, keď v tábore demokratov získavajú na úkor centrizmu väčší priestor socialistické myšlienky, keď sa prezidentom stal Trump a keď sa v kongrese čoraz zriedkavejšie hlasuje naprieč spektrom, patril k politikom, ktorí sa nebáli vzoprieť vlastnej strane i prezidentovi, ktorí hľadali kompromis a ktorí vedeli, že nad straníckymi i nad úzko americkými záujmami existuje ešte niečo dôležitejšie.
Naposledy sa to ukázalo minulý rok, keď sa práve kvôli jeho hlasu republikánom nepodarilo potopiť Obamovu zdravotnícku reformu. Jej prijatie bolo ukážkou zlozvyku, keď sa dôležitá legislatíva neprijíma konsenzuálne, ale čisto podľa toho, kto má v kongrese väčšinu. McCain bol proti jej prijatiu, no bol aj proti jej zrušeniu s vysvetlením, že by to destabilizovalo už existujúci systém.
McCain tiež ukazoval, ako sa politik môže poučiť z vlastných skúseností. V osemdesiatych rokoch bol zapletený do korupčnej aféry, ale namiesto popierania či zľahčovania sa
