O lesníkovi, ktorý je presvedčený, že musel vyrúbať celý tatranský kopec na hranici Tichej doliny

Lesník Peter Garaj stojí na svahu, kde padol celý les, a hovorí, že to vyzerá ako po jadrovom výbuchu. Hľadí na kopec, ktorý je celý holý, zostalo len veľké rúbanisko, pne. Medzi nimi rastú malé stromčeky vysadené po stovkách.

Keď použije prirovnanie k jadrovému výbuchu, nemá na mysli skutočnosť, že stromy vyrúbali. Myslí tým veternú kalamitu z roku 2004, pri ktorej vietor na Skalnatom plese dosahoval rýchlosť až 200 kilometrov za hodinu, a najmä následné nálety lykožrúta smrekového. Rok po roku odumierali a schli ďalšie stromy, lesníci ich pílili a odvážali, až na kopci nezostalo takmer nič.

Sme v Tatrách v oblasti Žerucha. Na druhej strane toho kopca sa začína Tichá dolina, najväčšia divočina na Slovensku.

Príbeh tohto lesa sme opísali už na jeseň minulého roku, vtedy ešte len z výšky, z leteckých záberov firmy Eurosense, ktoré ukázali, ako tam postupne rok po roku mizli stromy, a to aj dlho po veternej kalamite v roku 2004. Teraz sme sa vybrali priamo na kopec a hovorili s lesníkom, ktorý ho má roky na starosti – on rozhodol, že takmer všetky stromy musia preč.

Letecké zábery odfotené v rokoch 2003 až 2015 zachytávajú, ako sa postupne les zmenšoval, až zmizol. Víchrica v roku 2004 polámala stromy na zhruba 12 až 15 hektároch, v roku 2015 už bola holina na takmer 200 hektároch. Malá pováľaná plocha sa na leteckých záberoch každým rokom rozširuje a mení na rúbanisko, zelená mizne. Lesníci pília čoraz viac, až sa dostanú na hranicu najprísnejšie chráneného lesa, kam už s pílami nemôžu. Dnes na tomto mieste stojí len zopár dospelých stromov, na celom kopci rastú mladé stromčeky vysadené lesníkmi.

Dve mapy v jednej: Kopec v roku 2006 a 2015