Spoločnosť, pre ktorú je staroba neslušným slovom, robí veľkú chybu, hovorí spisovateľka Etela Farkašová

„Deň za dňom plynie, nenaplnenosťou podobný jeden druhému.“ Vaša hrdinka nemusí trpieť klinickými depresiami, aby bola skľúčená a bez schopnosti radovať sa zo života, ktorý je ubíjajúci. Viete, že ste nenapísali práve veselú knihu?

So zreteľom na tému knižky by bolo azda dosť neodôvodnené očakávať veselé tóny, tie sa však, aby som bola úprimná, nevyskytujú veľmi ani v mojich ostatných knižkách.

Zato pocity radosti – v rôznych jej podobách a rôzne motivovanej – sú mojim protagonistkám a občasným protagonistom dôverne známe. Aj Katarína, protagonistka Scenára, prežíva chvíle radosti z počúvania hudby, zo svojej práce prekladateľky, ale aj z práce v záhrade, z prírody, a najmä z hlbokých vzťahov či už v rodine, alebo mimo nej.

Píšete, že staroba je pre spoločnosť tabu, neslušné slovo. Prečo je to tak?

Spoločnosť, v ktorej žijeme, je orientovaná predovšetkým na produkciu ekonomického zisku, na čo najväčší výkon, čo predpokladá vysokú konkurencieschopnosť, dynamickosť, pružnosť, to všetko sú vlastnosti spojené s mladým vekom. V tomto hodnotovom rámci staroba nemá miesto, navyše predstavuje pre spoločnosť ekonomickú záťaž a pre samotných seniorov spravidla stratu spoločenskej prestíže. Vedie to k tomu, že nielen okolie, ale i sami starí ľudia sa začnú vnímať ako menejhodnotní, a na starobu sa nazerá ako na úpadok. V takejto mentálnej atmosfére sa bojíme priznať k vlastnému zostarnutiu a úbytku síl.

Mnohí z nás v úsilí zodpovedať ideálu doby radšej siahajú po rôznych omladzovacích prostriedkoch, naivne dúfajúc, že sa tak podarí zastaviť plynutie času. Žiaľ, v dnešnom type spoločnosti sa neoceňuje potenciál životných skúseností, istá životná múdrosť, ktorá sa nedá získať inak ako odžitím.

Pokladám to za veľkú chybu a myslím si, že je potrebné nazerať na starobu ako na prirodzenú fázu života, nemerať jej hodnotu kritériami charakteristickými pre iné životné obdobia, ale vnímať život komplexnejšie ako celok obsahujúci odlišné, navzájom späté časti. Pri zmene pohľadu môže zohrať podľa mňa dôležitú úlohu literatúra, umenie, ale aj filozofia či iné humanitné vedy.

Etela Farkašová (1943)

Filozofka, prozaička, poetka. Pochádza z Levoče. Vyštudovala odbor matematika-fyzika, študovala sociológiu a filozofiu. Od roku 1998 pôsobila ako vedúca Katedry filozofie Filozofickej fakulty UK. Od konca 70. rokov vydala takmer tri desiatky kníh, ktoré boli preložené do mnohých svetových jazykov. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov aj Rakúskeho spolku spisovateľov. Medzi desiatku vybraných autorov ceny Anasoft litera sa dostala s knihou Scenár.

Má staroba výhody?

O tých sa hovorí menej ako o ľahko viditeľných nevýhodách. Nesporné však je,