Denník N

Koaličný zákon na ochranu korupcie

Vyššiu ochranu si zaslúžia oznamovatelia korupcie, nie jej páchatelia.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR

Vládna koalícia sa rozhodla pripomenúť si uplynutie polroka od úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej naozaj svojsky. Návrhom zákona, ktorý môže sťažiť boj proti korupcii.

Šestica koaličných poslancov, pekne po dvoch z každej vládnej strany, predložila do parlamentu návrh novely Trestného poriadku, ktorým sa majú de facto zrušiť tzv. anonymné trestné oznámenia. Miroslav Číž, Dušan Jarjabek (SMER-SD), Irén Sárközy, Elemér Jakab (MOST-HÍD) Magdaléna Kuciaňová a Vladimír Baláž (SNS) v dôvodovej správe tvrdia, že chcú posilniť rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní. V skutočnosti však len rozšíria priestor na ich svojvôľu.

Dnes zákon umožňuje podať trestné oznámenie aj anonymne. Ak oznámenie obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, mali by sa ním orgány činné v trestnom konaní zaoberať. Zakázané to síce nebude ani po prípadnom schválení novely koaličných poslancov, ale anonymné podanie nebude orgán činný v trestnom konaní povinný vybaviť. Teda podstatný nebude obsah podania, stačí, ak pôjde o anonymné oznámenie, a polícia či prokuratúra sa ním nebudú musieť zaoberať.

Smiešne argumenty, absurdný návrh

Argumentovať zaťaženosťou „orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní“, ako to robia predkladatelia návrhu, je smiešne. Ani dnes predsa nemusia orgány činné v trestnom konaní začať trestné stíhanie, keď z anonymného podnetu nevyplýva, že bol spáchaný trestný čin, alebo keď neexistuje možnosť to hodnoverným spôsobom overiť.

Celý návrh je absurdný. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z úradnej povinnosti (ex offo). To znamená, že na trestné stíhanie nie je potrebné trestné oznámenie. Keď sa policajt alebo prokurátor dozvedia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin, majú povinnosť to preveriť. Je jedno, či sa to dozvedia pri vlastnej činnosti, na základe trestného oznámenia, zo správy v médiách, alebo z anonymnej diskusie na internete. Je absurdné, že by sa z toho mali vyňať do zvláštneho režimu práve anonymné trestné oznámenia.

Korupčníci sa potešia

Okrem právnej absurdnosti však tento koaličný návrh má aj praktickú rovinu. V nej by jeho schválenie malo negatívny vplyv najmä na boj proti korupcii. Anonymné trestné oznámenia nezvyknú totiž ľudia dávať, keď im vykradnú byt alebo ich niekto zbije na ulici. Skôr možno očakávať, že tak budú robiť vo zvýšenej miere práve v situácii, keď sa dozvedia o korupcii alebo inom zneužívaní moci verejnými činiteľmi. Na generálnej prokuratúre, ministerstve spravodlivosti, úrade vlády a ďalších verejných inštitúciách existujú protikorupčné telefonické a e-mailové linky, ktoré umožňujú občanom ohlásiť podozrenie z korupčného správania aj anonymným spôsobom. Schválenie koaličného návrhu novely by umožnilo orgánom činným v trestnom konaní, aby sa nezaoberali ani podnetmi, z ktorých vyplýva, že mohol byť spáchaný trestný čin, a dokonca obsahujú aj informácie, na základe ktorých by sa to dalo overiť. Úplne bude stačiť, ak bude podnet anonymný.

Parlament by mal prijímať zákony, ktoré budú boj proti korupcii zefektívňovať, nie ho sťažovať. Vyššiu ochranu si zaslúžia oznamovatelia korupcie, nie jej páchatelia. Návrh koaličných poslancov na zrušenie anonymných trestných oznámení je však krokom smerujúcim k ochrane páchateľov korupcie.

Minulý týždeň uplynul polrok od úkladnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Tento ohavný zločin takmer určite súvisel s Kuciakovou prácou na odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu. Človek by čakal, že spoločnosť bude na veci súvisiace s korupciou v tomto období citlivá vo zvýšenej miere. Šestici koaličných poslancov to však zjavne nedochádza.

Komentáre, Politici píšu

Teraz najčítanejšie