Denník N

John McCain odhadol Putina lepšie než ktokoľvek iný

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Zosnulý senátor bol idealista a bol na to hrdý. Veril svojim princípom a bol pripravený si za nimi stáť, a to bez ohľadu na stranícku príslušnosť, vlastné pohodlie či politické výhody.

Bolo to 15. februára 2000, keď sa republikánski kandidáti na amerického prezidenta stretli na kľúčovej debate v meste Colombia v Severnej Karolíne. K témam diskusie patrilo aj Rusko a jeho novo ustanovený (ešte nie formálne zvolený) líder Vladimir Putin.

Jeden z tých, čo varovali

V tom čase mnohí západní politici energického politika, ktorý hovoril plynule po nemecky, pracoval pre reformného primátora Petrohradu a v porovnaní s nestálym Borisom Jeľcinom nakoniec predstavoval aj vítanú zmenu, vítali. Favorit republikánskeho tábora, texaský guvernér George W. Bush, sa zachoval diplomaticky a poznamenal len, že „hodnotiť dnes pána Putina… nemáme o ňom dostatok informácií“. (Neskoršiemu prezidentovi potom trvalo ešte rok, kým nahliadol do Putinovej duše a uzavrel s ním partnerstvo.)

Bushov hlavný super, arizonský senátor John McCain, sa od neho snažil dištancovať. „Vieme, že to bol aparátčik. Vieme, že bol dôstojníkom KGB. Vieme, že sa dostal k moci prostredníctvom vojenskej brutality v Čečensku,“ povedal politik. „Pán Putin ma veľmi znepokojuje. Obávam sa, že pán Putin môže byť jedným z tých ľudí, ktorí chcú, aby vlaky jazdili načas.“

McCainova poznámka o vlakoch bola historickým odkazom na režim Benita Mussoliniho a táto paralela sa ukázala až mrazivo presná. Už čoskoro začal Putin konať tak, ako to robil taliansky diktátor: preberal moc nad médiami, umlčoval politických oponentov a v rámci konsolidácie svojej autoritárskej moci zmenil parlament a iné inštitúcie na poslušných vykonávateľov svojich príkazov.

Sledujte Ukrajinu

O viac ako osem rokov neskôr, 7. októbra 2008, pri inej prezidentskej debate – tentokrát šlo o finále, kde bol jeho súperom vtedajší demokratický senátor za štát Illinois Barack Obama – McCain opäť varoval pred ruským prezidentom. No tentokrát už išlo o jeho agresívne postoje k zahraničiu. V narážke na Busha povedal: „Pozrel som sa mu do očí a videl som tri písmená: K, G a B.“ A vzápätí dodal, že Putin „postupne obmedzil väčšinu slobôd, pri ktorých očakávame, že ich budú štáty rešpektovať, a ukázal to najagresívnejšie správanie v Gruzínsku. Ako som povedal už predtým: Sledujte Ukrajinu. Práve teraz sa na Ukrajinu pozerá Vladimir Putin.“

Aj pred desiatimi rokmi McCain prehral. Jeho oponent v súlade so svojimi názormi vyhlásil reset vzťahov s Kremľom, pokúšal sa o zblíženie oboch krajín, čo skončilo až s Putinovou anexiou Krymu a útokom na Ukrajinu v roku 2014.

Hrdý idealista

Predvídavosť nie je v politike veľmi rozšírená vlastnosť. A sledujúc dnešný politický svet, môžeme povedať, že medzi politikmi nie je rozšírená ani integrita, ani ochota stáť si za svojimi princípmi.

Takýchto ľudí navyše často znevažujú ako naivných a nepraktických idealistov. McCain bol idealista a bol na to hrdý. Veril svojim princípom a bol pripravený si za nimi stáť, a to bez ohľadu na stranícku príslušnosť, vlastné pohodlie či politické výhody.

Už veľa sa popísalo a ešte sa veľa popíše o jeho vojenskej odvahe, o jeho vlastenectve, o jeho slávnej schopnosti prekonávať stranícke rozdiely a o jeho nespochybniteľnej osobnej slušnosti. Zvláštnu poctu si však zaslúži aj jeho dlhodobý postoj k Rusku.

Ruské médiá informovali o McCainovom úmrtí ako o odchode „nezmieriteľného nepriateľa Ruska“. Nič nemôže byť vzdialenejšie pravde.

Nezastupiteľná úloha

Celkom iste bol nepriateľom tých, ktorí z domáceho hľadiska zmenili Rusko na autokraciu a na miesto, ktoré môžu slobodne rozkrádať, a zo zahraničného hľadiska na nástroj agresie.

„Títo ľudia…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie