Denník N

Chiki liki tu-a stoja mimo trendov, ich nový album je výborný

Čakať desať rokov na nový album sa fanúšikom prešovskej skupiny oplatilo.

V roku 2003 sa vo vysielaní Fun Rádia objavila slovenská pesnička, ktorá ostro vybočovala z vtedy populárneho nekonfliktného pop-rocku. Bolo to country s rozladeným spevom, ktorý sa ubolenou šarištinou pýtal: „Láska moja, de si?“

Pieseň náhodne objavil redaktor istého komerčného rádia, zaradil ju do vysielania a z prešovskej skupiny Chiki liki tu-a sa aj vďaka vtipnému videoklipu stali známi muzikanti.

Skladbu, ktorá pôvodne vznikla len ako vtip pre jeden z ich hudobných Projektov (údajne až 24 kapiel, v ktorých účinkujú súčasní a bývalí členovia Chiki liki tu-a), nakoniec dali na úvod svojho tretieho albumu Choďte sa hrať pred vlastný vchod.

Do Monte Carla v šušťákoch

Ten je doteraz jedným z najlepších slovenských alternatívno-rockových albumov. Skupina okrem výborných hráčskych schopností ukázala, ako si vie popri hraní šialeného alternatívneho funk rocku s nadhľadom robiť žarty z iných žánrov.

Či už išlo o plnokrvné disco Monte Carlo (v šušťákoch), heavymetalové chorály v Poďme všetci (radio edit), dychovku v Zuza, sorry alebo sprostredkovaný letiskový pozdrav od Kamila Peteraja v kúzelnej Ďakujem, výsledok bol uvoľnený a zábavný.

K tomu treba pripočítať vystupovanie s hranatou basgitarou (dielo Kamila Grebeňa), potápačskými okuliarmi, kúpacou čiapkou a plášťom, v ktorom mama kapelníka Martina Višňovského učila výtvarnú výchovu. Chiki liki tu-a sa síce v rôznych veciach podobajú na zahraničné skupiny Primus či Devo, u nás k nim majú blízko (ale stále dosť ďaleko) Karpatské chrbáty.

V roku 2005 ešte vyšiel úspechom predchádzajúcej nahrávky trochu zatienený album Dvojkilometrový jeleň, odvtedy skupina vlastne len koncertovala – pravidelne objazdila celé Slovensko, hrala aj na viacerých európskych festivaloch či v kluboch.

O desať rokov neskôr, po vyše tisíc (!) odohraných koncertoch, sú Chiki liki tu-a v inej pozícii. Sú tu s novým albumom.

Trochu iná milenka

„Pôvodný zámer bol vydať album v novembri, ale vyšmyklo sa nám to,“ povedal v rozhovore pre Denník N basgitarista a spevák Martin Višňovský o tom, že začiatok nahrávania im veľmi nevyšiel. „Celé to bolo nanič, museli sme to zmazať a začať odznovu,“ dodal.

Album Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. (názov nie je len odkazom na starý hit Olympicu) už nie je taký prekvapivý ako prvé tri nahrávky Chiki liki tu-a. Nie je dokonca ani taký pestrý. Ale je melodickejší a niektoré skladby majú aj skutočné refrény.

Skupina si zároveň stále robí, čo chce. Stačí si vypočuť singel Prezident, ktorého videoklip je „zvrátený“ podobne ako jeho hlavný gitarový riff. Žiadna snaha zapáčiť sa.

Naopak, v skladbe Miller to so spevavosťou až prestrelili. Na rozdiel od starej známej Kristíny tu snaha o parodovanie festivalových ťahavých refrénov, ktoré nútia divákov mávať rukami, nefunguje.

Na nahrávke však fungujú všetky ostatné skladby. Či už ide o baladu o fľaši lacného vína so „štadiónovým“ úvodom Milenka, alebo o Primusom nasiaknutú Ci jeho, ktorú v trochu inej verzii poznajú fanúšikovia z koncertov, celý album príjemne plynie.

Bolo by tam fajne, ale ostanem na východe

Texty sú síce už tradične plné na prvý pohľad absurdných tém, akou je rozhovor dôchodkýň o zľavách v supermarketoch (Letáky s dokonale štýlovým videoklipom), práve cez takéto obrazy však môže Martin Višňovský pomenovať niektoré veci s nadhľadom a presnejšie ako cez rafinované básnické zvraty.

„Zistil som, že ku šťastiu mi už veľa netreba / a za svoj život zaplatil som DPH / už som aj pribral a celkom sa mi darí / už som si zvykol, že o siedmej idú správy,“ spieva v smutnej DPH.

Od zvyšku albumu je jemne odlišná gitaristom Ľuboslavom Petruškom otextovaná Nechcem tam ísť bývať. Zvuk a melódie ako zo seriálu Starsky & Hutch, v kombinácii s textom o zásadovom východniarovi, ktorý sa do Bratislavy nechystá odsťahovať, „hoci by tam bolo fajne“, je jedným z najsilnejších momentov albumu.

Po vydaní albumu skupina odohrala niekoľko koncertov na Slovensku i v Čechách, v bratislavskom Randali museli dokonca pridávať ďalší večer, na prvý koncert sa vypredali lístky a ľudia stáli pred klubom.

Živé vystúpenia im stále idú a pri pohľade na ich nezúčastnené hranie a rozkošne sa ošívajúceho gitaristu a moderátora koncertov Ľuboslava Petrušku im starší fanúšik odpustí aj to, že sa pódiové srandičky už trochu opakujú. Ale Chiki liki tu-a albumom Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. jasne potvrdili, že stoja mimo všetkých trendov.

Teraz najčítanejšie