Leto, ktorým nezatriasol ani únos
Koalícia si šla za svojim a preferencie ukazujú, že to s alternatívou k súčasnej vláde nie je vôbec horúce.
Už ani tie letá nie sú, čo bývali. Namiesto zavárania sme prázdniny pred dvomi rokmi trávili písaním o Bašternákových kšeftoch a o protestoch pred Bonaparte. Minulý rok sa nám celý august o materiál na spracovanie staral Andrej Danko, keď vyvolal a predlžoval koaličnú krízu. A nedostatkom tém sme netrpeli ani tento rok. Z hľadiska novinárskej práce je to dobré, no z hľadiska celej spoločnosti to bolo o dosť horšie.
Zoberme si napríklad rezort obrany. Na svojom poslednom rokovaní pred prázdninami vláda rozhodla o nákupe amerických lietadiel F-16. Tie sú síce lepšie, ale drahšie ako švédske gripeny a navyše predĺžia našu závislosť od migov. O efektivite miliardového nákupu sa toho popísalo veľa, no žiaľ, až dodatočne, pretože predtým z dôvodu utajenia žiadna diskusia nebola možná. To je zúfalé zvlášť s ohľadom na to, o aké peniaze ide a ako dlho nás budú nové lietadlá chrániť.
Ministerstvo spravodlivosti prišlo v lete s novými pravidlami voľby ústavných sudcov. To, že sa vo februári budúceho roka končí funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov, i to, ako si Smer predstavuje ich náhradníkov, vieme už roky. No minister Gál neakceptoval návrh odborníkov, aby kandidáti aspoň v prvom kole voľby museli získať 90 hlasov poslancov. Po novom musia získať aspoň 76 hlasov, čo je síce lepšie ako doteraz, ale koalícia naďalej nemusí hľadať kompromis s opozíciou. Pritom ide o rozhodnutie na viac ako desaťročie.
Cez prázdniny nezaháľala ani ministerka školstva. Tá sa pustila do konfrontácie s vedcami, ktorí pre chystanú transformáciu ústavov SAV na takzvané verejné výskumné inštitúcie dokonca zorganizovali protest, kde ministerke vyčítali, že sa časť inštitúcií dostala do štádia, keď pre niektoré štátne úrady z právneho hľadiska akoby neexistovali.
A k tomu si treba prirátať stomiliónový IT projekt z Rašiho úradu či laxnosť našej diplomacie pri škandále, ktorý presiahol slovenské hranice.
Je smutné, ale pochopiteľné, že voľba ústavných sudcov i transformácia SAV nechali verejnosť úplne chladnou. Prekvapujúcejšie je to, ako rýchlo upadol záujem o únos vietnamského občana. Dozvedeli sme sa nielen spôsob, ako predstavitelia komunistickej diktatúry previezli človeka do Bratislavy a ako sa odtiaľto dostal do Moskvy, ale ukázalo sa tiež to, že verzia o nevedomej účasti našich štátnych orgánov na zločine je stále neudržateľnejšia. Vôbec nič na tom nezmenilo ani Kaliňákovo divadlo s detektorom lži.
Chvíľu to vyzeralo, že kauza môže prerásť do ďalšej koaličnej krízy alebo sa dokonca môže stať spúšťačom predčasných volieb, ale napokon sme pochopili, že Most-Híd zostane aj naďalej pevnou súčasťou koalície. Napokon, čo iné mu už zostáva?
Začiatkom augusta sa začal rysovať
