Mal by Ján Figeľ pokračovať ako vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu?

Pravidelní čitatelia tohto denníka si možno spomenú, že som sa v minulosti vo svojich komentároch dotkol viackrát aj témy náboženskej slobody. Pred tromi rokmi som článok Na obranu náboženskej slobody (29. 7. 2015) ukončil nasledovne: „Ak je náboženská sloboda univerzálnym ľudským právom, nemôže nám byť ľahostajné ani to, čo sa deje za našimi hranicami… Spojené štáty a najmä Európska únia sa musia omnoho intenzívnejšie zasadzovať za obranu náboženskej slobody vo svete. Dnes je viac ako kedykoľvek predtým zrejmé, že je to aj v záujme globálnej bezpečnosti.“

Pochopiteľne som sa tešil, keď som sa o rok neskôr z médií dozvedel, že práve občan slovenskej národnosti, Ján Figeľ, sa stal historicky prvým osobitným vyslancom Európskej únie pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Ani komentár Petra Morvaya Trafikant Figeľ (7. 5. 2016), v ktorom spochybňuje, že pán Figeľ je tou správnou osobou na tento dôležitý post, ako ani niektoré ďalšie v médiách pretraktované informácie o jeho osobe, mi nezabránili, aby som jeho vymenovanie vnímal pozitívne a želal mu úspech.

Je pravda, že Jánovi Figeľovi sa podarilo niečo, o čom sa dalo oprávnene pochybovať, že je v kontexte Slovenska vôbec možné. Pod jeho vedením sa – v krajine, kde sa približne tri štvrtiny obyvateľstva hlásia ku kresťanskej viere – strana KDH po prvýkrát od roku 1990 ocitla mimo parlamentu. Ani tento fakt ho však nemusel predurčovať na neúspech v novej funkcii. Hoci som mal za priehrštie pochybností, patril som k tým, ktorí si mysleli, že mu treba dať šancu.

Od vymenovania Jána Figeľa do funkcie, ktorej vznik sám inicioval, uplynuli viac ako dva roky, čo je dostatočne dlhý čas na komplexnejšie zhodnotenie jeho pôsobenia a činnosti. Odborná aj širšia verejnosť majú právo žiadať výkaz jeho práce. Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne.

Je verejne známe – a nech je to akokoľvek nepríjemné, tento fakt nemožno ignorovať –, že Jánovi Figeľovi bola diagnostikovaná vážna choroba. Ako bývalý onkologický pacient nielenže spolucítim s pánom Figeľom a z hĺbky srdca mu želám uzdravenie, ale dokážem si tiež predstaviť, ako táto choroba môže vplývať na každodenný život človeka, vrátane jeho pracovného nasadenia. Je legitímne sa pýtať, do akej miery negatívne ovplyvnila jeho prácu v prospech medzinárodnej náboženskej slobody a čo všetko z toho vyplýva.

Zdá sa, že Peter Morvay v čase vymenovania Jána Figeľa do funkcie osobitného vyslanca nestrieľal mimo terča. Osobne som aj naďalej presvedčený, že Európska únia by sa mala zásadnejšie angažovať v prospech náboženskej slobody mimo svojich hraníc, začínam však čoraz viac pochybovať, že súčasný vyslanec bol a je tou najlepšou voľbou pre tento post. Celkom určite nie som jediný, kto má pochybnosti, a je na pánovi Figeľovi, aby sa ich buď pokúsil rozptýliť, alebo ich vziať do úvahy pri svojom ďalšom rozhodovaní.