Máme na to, mať lepšie mestá
Vydali sme nový magazín o tom, že nielen Bratislava, ale aj Trnava, Banská Štiavnica, Prešov či Košice ukazujú, že naše mestá sa menia k lepšiemu.
Už sme si takmer zvykli na to, že Viedeň pravidelne kraľuje rebríčkom najlepších miest pre život. Je s tým často spojený pocit frustrácie, že kúsok za hranicou existuje urbanistická kvalita, ktorá pre nás pôsobí nedosiahnuteľne.
Ide pritom o výsledok dlhodobého vývoja, rozumne nastavenej politiky bývania, citu pre infraštruktúru a tradície metropoly kultúry, ktorá sa zrkadlí nielen v ponuke múzeí a galérií, ale aj vo veľkorysosti zelených plôch medzi nimi.
Žiť v dobrom meste chceme aj my a posledné roky ukazujú, že nie sme úplne neschopní v napĺňaní tohto cieľa. Naším hendikepom je však hrboľatá a premenlivá história, doterajšia neschopnosť vymyslieť mesto koncepčne a absencia mestského plánovania, ktoré by vnímalo podmienky života v 21. storočí.
Možnosť pre inšpiráciu sa na nás valí z Česka, kde vznikol Metropolitný plán pre budúci rozvoj Prahy. Ide o dokument, ktorý reaguje na potreby a zmeny rastúcej metropoly. Pražania prišli aj na to, že na tvorbu stratégie vývinu mesta potrebujú samostatnú pracovnú jednotku. Preto pri pražskom magistráte vznikol Institut plánování a rozvoje. Rozprávali sme sa s hlavným autorom nového územného plánu Prahy Romanom Kouckým, ktorý okrem iného hovorí, že Bratislave závidí, že sa naučila stavať stometrové domy.
Kým Bratislava či Košice získajú novú podobu svojich územných plánov, či dokonca vlastné inštitúty rozvoja, posun k lepšiemu prebieha po iných linkách. V hlavnom meste sa napríklad rozhýbala revitalizácia viacerých dôležitých námestí, ktoré popri stavebnom boome ostávali mimo záujmu a chátrali. Do revitalizácií verejných priestorov vstupuje mesto, uvedomelejší developeri i občiansky sektor so svojimi iniciatívami. Výhľad je, že námestia čoskoro budú opäť slúžiť svojmu účelu – a síce, že ľudia na nich budú tráviť čas.
O tom, že centrum mesta môže oživiť aj filantropická aktivita jednotlivca, svedčí Nádvorie v Trnave. Nový kultúrny priestor vznikol ako aktivita a investícia úspešného podnikateľa a Trnavčana Miroslava Trnku. Naopak, príkladom takmer beznákladového a objemom skôr „homeopatického“ vylepšovania verejných priestorov v slovenských mestách je aktivita združenia mladých architektiek Woven.
Dva ďalšie príklady hovoria o tom, ako mesto môže zmeniť kultúra. Boli sme sa pozrieť na to, ako vyzerajú Košice päť rokov po odložení titulu Európske hlavné mesto kultúry. Našli sme nielen vynovené budovy, ale predovšetkým oveľa intenzívnejšie žijúce mesto. V podobnej situácii sa nachádza Banská Štiavnica, kde sa budúci rok bude niesť pod hlavičkou (slovenského) Mesta kultúry. Štiavničania by túto príležitosť chceli využiť na nové premyslenie a nasmerovanie svojho mesta, ktoré by malo byť prívetivejšie a vnímavejšie voči vlastným obyvateľom.
Už len fakt, že z tém týkajúcich sa pozitívnych posunov v slovenských mestách sa nám podarilo namiešať celý magazín, svedčí o tom, že vyhliadky na lepší mestský život aj u nás prestávajú byť fantáziou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
