Denník N

Marcel Mališ vyťahuje temné obrazy minulosti s presvedčením, že sme sa ich nikdy úplne nezbavili

Z výstavy Marcela Mališa. Foto - archív M.M.
Z výstavy Marcela Mališa. Foto – archív M.M.

Výtvarník Marcel Mališ ukazuje, ako sa prostredníctvom irónie vyrovnať s vlastnou pozíciou umelca, komentuje vzťah k autoritám a upozorňuje na tiene minulosti.

Bratislavský výtvarník Marcel Mališ nevystavuje tak často, ako mnohé iné známe mená miestnej umeleckej scény. O to viac sa oplatilo zastaviť sa v galérii súčasného umenia SODA, kde mal krátku sólovú výstavu s názvom „Z Fondu“.

Názov výstavy odkazuje nielen na druhú najčastejšiu vetu pri popisoch výstav o podpore projektu z Fondu výtvarného umenia, (ktorá príznačne figuruje i k materiálom tejto výstavy), ale je možné čítať ho aj v širšej rovine ako narážku na ponorenie sa do inšpiračného zdroja obrazových fondov, či už z umeleckých, alebo popkultúrnych prameňov.

Skutočne sa zdá, že Marcel Mališ do týchto fondov načiera podľa vlastných potrieb bez akéhokoľvek ohraničenia a paralelne pacuje rôznymi technikami a metódami. V Galérii SODA prezentoval niekoľko na prvý pohľad nesúvisiacich sérií, ktoré však spája najmä nadsádzka, irónia a kritika, namierená nielen voči spoločnosti, ale, čo je oveľa vzácnejšie, aj voči sebe samému a vlastnému statusu umelca.

Pohľad do inštalácie výstavy Marcela Mališa v galérii Soda. Výstava trvala – od 17. augusta do 30. augusta 2018. Foto – archív autora

Ako sa vyrovnať s kánonom

Séria Arbeit jeder Art (Práca akéhokoľvek druhu) je najviac sebaironizujúcou časťou výstavy. Názov, prebraný z medzivojnového obdobia krízy, kedy najčastejšou pracovnou „inzerciou“ zúfalých živiteľov rodiny bol oznam o tom, že vezmú prácu akéhokoľvek druhu, používa autor už od roku 2016. Pracuje v nich so stavebnými materiálmi, napríklad so sadrokartónom či omietkovými technikami. Pohráva sa najmä s dobre známymi náhľadmi interiérov, experimentuje s mierkou a perspektívou, využívajúc pri tom v minulosti často používaný typ zelenej olejovej omietky, takzvaný olejový sokel.

Námet série súvisí s „fuškami,“ ktorými si samotný autor, ale aj mnohí iní umelci privyrábajú popri umeleckej tvorbe. Ironizuje postavenie umelca v spoločnosti a otvára zaujímavú otázku, či ten, kto berie prácu „akéhokoľvek druhu“ je ešte vôbec umelcom. V tomto kontexte zaujme najmä schodiskový triptych s už spomínanou „stekanou“ omietkou, v ktorom možno spoznať narážku na dielo Akt schádzajúci zo schodov od Marcela Duchampa. Prisvojenie a scivilnenie ikonickej maľby tohto významného avantgardného umelca je do istej miery aj vyrovnaním sa s veľkým predchodcom a autoritou, kanonizovanou dejinami umenia.

Pohľad do výstavy. Foto – archív Marcela Mališa
Foto – archív Marcela Mališa

Kostlivci nevymizli

Vzťah k autoritám je tiež subtílne zapracovaný do veľkorozmernej kópie výrezu fresky od Františka Gajdoša, ktorá je pravdepodobne dobre známa každému, kto už strávil nejakú tú chvíľu vo vestibule bratislavskej Hlavnej stanice. Komunistická epopeja, ktorá vznikla v roku 1960 už sama o sebe načrela hlboko do vizuálneho fondu minulosti, nakoľko po novom pretvorila známe kresťanské ikonografické motívy pre vlastné propagandistické ciele. Mališ ju temer nepatrným doplnením dievčenských nôh, trčiacich spod tuniky „svätého“ hutníka stojaceho v centre výjavu opäť posúva do iných polôh, upozorňujúc na temné stránky elít, ku ktorým vzhliadame prakticky vždy rovnako, hoci ony samotné sa neustále menia.

Ťažko čitateľný, ale zaujímavý je i jediný objekt na výstave – voľne v priestore postavená pneumatika, ktorá na prvý pohľad možno nezaujme, pri druhom si divák všimne zvláštneho vypracovania jej hliníkového disku. Nenápadný odkaz na zaoblený hákový kríž, ktorý bol znakom Thule Gesellschaft, nacionalistického zoskupenia, predchádzajúceho vznik NSDAP v Nemecku, od ktorých Adolf Hitler v modifikovanej verzii prebral pozdrav Sieg Heil. Slovná hračka v názve diela, narábajúca s dvojitým významom anglického slova race (rasa, ale aj závod) parafrázuje starú, no neustále sa vracajúcu tézu o víťaznej nadradenej rase, ktorá v civilizačnom závode poráža iné.

Výstava „Z fondu“ je predchnutá historickými rezíduami oboch neslobodných režimov, ktoré sa prehnali cez naše územie a ktoré sú poprepájané so znakmi našej kapitalistickej súčasnosti.

Mališ z fondu našej historickej skúsenosti vyťahuje tie najtemnejšie obrazy s presvedčením, že sme sa ich nikdy úplne nezbavili. O tom, že títo kostlivci z našej skrine nevymizli, hovoria nielen výsledky domácich volieb, ale i fakt, že Thule Gesellschaft pred pár rokmi opäť obnovila svoju činnosť…

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie