Denník N

Nebojte sa jedináčikov, hoci ich viac ohovárajú, sú rovnakí ako ostatné deti

Ilustračné foto – © Marvin Girbig (CC BY 2.0)
Ilustračné foto – © Marvin Girbig (CC BY 2.0)

Jedináčikovia sa za svoj imidž môžu poďakovať americkému psychológovi G. Stanleymu Hallovi, ktorý v druhej polovici 19. storočia vydal vedecké pojednanie o týchto deťoch.

Z mojich detských čias (vyrastala som na konci 70. a v 80. rokoch) si o jedináčikoch nepamätám nič dobré. Hoci som mnohých nepoznala (na základnej škole sme v triede nemali ani jedného, na gymnáziu, myslím, dvoch) a ani sme žiadnych v rodine nemali, myslím, že nielen ja som mala zafixované, že sú rozmaznaní, rozkazovační, osamelí, nevedia sa deliť a ich rodičia sa o nich veľmi boja.

Hlavne to posledne spomenuté som mala overené v praxi. Keď sme sa do tmy hrávali na ulici, mamy občas na nás zvykli zakričať z okna, či sme v poriadku. Na nikoho však mama nevykrikovala tak často ako na dievča, čo bolo jedináčik. A nikomu sa za to deti nevysmievali tak veľmi ako jemu.

Z rečí dospelých v tých časoch sa dalo dedukovať, že byť jedináčikom je niečo extra, ale nie nevyhnutne v dobrom zmysle. „Veď vieš, majú ho samého, tak mu všetko tolerujú,“ hovorievali. Alebo: „Keby mali ešte jedného alebo dvoch, tak by si nemohli dovoliť ho tak rozmaznávať.“ O jedináčikoch sa tiež hovorilo, že to budú mať ťažšie v škôlke aj v škole, že sa nevedia zahrať, o nič nemusia bojovať, všetko majú naservírované.

Na tom, že ich rodičia, hlavne mamy, sú až príliš úzkostliví, tiež existovala spoločenská zhoda. Jednoducho, v ére dvoch či troch detí v rodine boli jedináčikovia výnimkami, ktoré v ľuďoch vyvolávali potrebu komentovať a posudzovať.

Ľútosť a závisť

„Pamätám si dva absolútne protichodné pohľady. Rodičia mojich spolužiakov a všeobecne dospelí sa na mňa pozerali ľútostivo, hlavne keď som mala už desať, jedenásť rokov a bolo viac-menej zrejmé, že keby moji rodičia chceli alebo mohli mať ďalšie dieťa, už by sa tak stalo. Zato od spolužiakov, hlavne od tých, čo mali viac súrodencov, som počúvala, že mi závidia. Napríklad to, že som v detskej izbe sama, že na Vianoce dostanem viac darčekov alebo že nemusím chodiť pre mladšieho brata do škôlky,“ hovorí 43-ročná lekárka Michaela.

Ona sama si nemyslí, že to, že bola jedináčik, ju nejako zásadne ovplyvnilo. „Možno som viac zameraná na perfekcionizmus, lebo od jedináčikov sa akosi vyžaduje, aby podávali čo najlepšie výkony, aby nesklamali rodičov, lebo nikto iný to za nich neurobí. Ale to nemusí byť len v rodine s jedináčikom. V nemocnici som mala kolegu, mal päť detí a svojou náročnosťou mi pripomínal mojich rodičov. Skôr si myslím, že viac ako to, z koľkých detí pochádzate, vás ovplyvní rodičovský štýl a celkové pomery v rodine,“ myslí si Michaela.

Jej manžel je z troch detí a majú spolu jedinú dcéru. „Bolo to naše spoločné rozhodnutie, u môjho manžela sčasti motivované tým, že pochádza z naozaj skromnej rodiny z hladovej doliny, čo malo dosah aj na to, že nemohol vyštudovať to, čo chcel, ale to, čo bolo najbližšie, lebo rodičia už nemohli platiť  internát tretiemu vysokoškolákovi,“ vysvetľuje Michaela, podľa ktorej môže byť voľba mať jedno dieťa aj ekonomicky motivovaná.

Jedináčikov bude pribúdať

Štúdia Infostatu o vývoji slovenskej rodiny predpokladá, že do roku 2030 budú pribúdať rodiny či domácnosti, kde bude len jedno dieťa. Jeho analytici to spájajú predovšetkým s tým, že ženy odkladajú materstvo do vyššieho veku a potom je už z biologických a iných dôvodov ťažšie mať ďalších potomkov.

„Ukazuje sa, že aj keď v najväčšej miere sú u žien narodených v 70. a 80. rokoch odkladané vstupy do materstva
a rodičovstva, tieto reprodukčné zámery sú a budú vo väčšine prípadov vo vyššom veku napokon realizované. Naopak, na celkovú úroveň konečnej plodnosti bude mať predovšetkým vplyv nízka intenzita, s akou sa vo vyššom veku rodia deti druhých a najmä tretích poradí. Okrem celkového poklesu realizovanej plodnosti tak budeme svedkami aj pomerne výraznej premeny samotnej štruktúry žien podľa počtu narodených detí. Všetko nasvedčuje tomu, že môžeme očakávať nárast váhy žien a rodín len s jedným dieťaťom predovšetkým na úkor dvojdetného modelu a tiež určité zvýšenie podielu bezdetných žien,“ píše sa v štúdii.

Čakajú nás teda časy, keď bude

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rodičovstvo

Teraz najčítanejšie