Fotografia roka vznikla, keď 65-tisíc ľudí na námestí spievalo slovenskú hymnu

Rôznych pochodov a protestov už Tomáš Benedikovič odfotil desiatky. Ako fotograf zaznamenáva udalosti každý deň už presne trinásť rokov.

Keď išiel v polovici marca na Námestie SNP, na ďalší z protestov Za slušné Slovensko po vražde Jána a Martiny, tušil, že tento protest bude o čosi iný. Ešte síce nebolo jasné, že na námestia po celom Slovensku dorazí v ten večer najviac ľudí od Nežnej revolúcie, ale čosi už bolo vo vzduchu. Padla vláda a ľudia stále kričali: Nestačí.

„Bolo to vážne, vražda Jána a Martiny nami všetkými pohla. Už týždeň predtým prišlo veľa ľudí, ale dav ľudí, ktorý som vtedy zažil na Námestí SNP, bol až uzemňujúci. Predieral som sa ním a mal som zimomriavky. Námestie bolo úplne plné a mne to pripomenulo pocit, keď som mal deväť rokov a stál som na tom istom mieste so svojimi rodičmi v Novembri 89. Bolo to veľmi podobné a ten pocit vo mne potom ostal ešte veľmi dlho,“ hovorí Tomáš Benedikovič.

Jeho fotografia zo 16. marca, keď na bratislavské námestieprišlo až približne 65-tisíc ľudí protestujúcich za vyšetrenie vraždy a predčasné voľby, získala hlavnú cenu Grand Prix súťaže Slovak Press Photo. O víťazovi rozhodla medzinárodná porota, výsledky ďalších kategórií sa dozvieme začiatkom októbra.

Ďalšie fotografie zo série Tomáša Benedikoviča z protestov Za slušné Slovensko:

Príliš silné na to, aby vyšumeli

„Fotím pre denník, a to ma vedie k tomu, že sa do jednej fotky snažím vždy dostať čo najviac informácií. Každá by mala niesť plnohodnotnú správu, a tak som k tomu pristupoval aj v tomto prípade. Neviem, či je to racionálne uvažovanie, skôr to robím akosi intuitívne – v momente, keď som na mieste, hľadám záber, ktorý by o danej situácii rozprával čo najviac,“ hovorí Tomáš Benedikovič.

To sa stalo aj v prípade víťazného záberu. Vznikol až na záver protestu, počas hymny, ktorú v Bratislave spieval Juraj Benetin. „Vždy to bol veľmi silný moment, snažil som sa zachytiť v ňom koncentráciu toho všetkého, čo sa tam dialo, vrátane pocitov. A myslím, že práve tu to všetko vidno aj v tvárach ľudí, ktorí svietia smerom k pódiu,“ hovorí Tomáš Benedikovič.

Pol roka od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je skeptický k tomu, že sa táto vražda vyšetrí. „Vrah stále chodí po slobode, čo je hrozné, ale zdá sa mi, že posun, ktorý nastal v spoločnosti, je stále citeľný. Teraz sa možno zdá, že v lete sa všetko utlmilo, ale ja verím, že v ľuďoch to stále rezonuje. Protesty, aké sme zažili, boli príliš silné na to, aby vyšumeli a zanikli. Spoločnosť sa pohla, a mne sa zdá, že už sa hýbe tým správnym smerom.“

Fotograf – novinár

Nie je to prvé ocenenie, ktoré Tomáš Benedikovič v tejto súťaži získal. Za trinásť rokov ich má už viacero, začínal v agentúre SITA, do roku 2014 pôsobil v denníku SME, z ktorého odišiel spolu s ďalšími kolegami do novovznikajúceho Denníka N.

V novinách fotí nepredvídateľné veci, ktoré sa denne zomelú, množstvo portrétov k rozhovorom, reportáže a vlastne úplne všetko a ideálne aj rýchlo. „Som spravodajský fotograf, novinár, a to mám na tom rád. Fotím to, čo sa deje, presne tak, ako to bolo aj na protestoch,“ hovorí a dodáva, že je za to rád. „Niekedy je toho viac, akoby som chcel, ale nikdy som nebojoval s tým, že by ma to nebavilo. Naopak, je super, že sa môžem živiť práve tým, čo ma naozaj baví. Nikdy som nechcel robiť nič iné, mám to nesmierne rád.“

Vlani si zo Slovak Press Photo odniesol druhé miesto so sériou, ktorá zachytávala deň príprav Veľkého protikorupčného pochodu, ktorý v Bratislave organizovali študenti. Niektorí z nich dnes stoja na čele iniciatívy Za slušné Slovensko.

„Mám z nich dobrý pocit, zatiaľ ma nesklamali a cítim v nich veľkú nádej. Rastú z nich lídri a cítia svoju zodpovednosť. Zdá sa mi, že je to tak, ako to aj oni o sebe hovoria – oni sú tí, na ktorých sme čakali.“

Mená všetkých finalistov súťaže sa dozvieme v posledný septembrový týždeň, víťazov oznámia 3. októbra, nasledovať bude aj výstava všetkých ocenených v priestoroch Domu umenia v Bratislave. Do súťaže tento rok autori prihlásili rekordný počet fotografií – spolu až 2672. Porota pracovala v zložení: Joe Klamar (fotograf agentúry AFP), Francesco Zizola (fotograf a zakladajúci člen agentúry NOOR, Taliansko), Maral Deghati (fotoeditorka, World Press Photo, Francúzsko/Irán), Jindřich Štreit (fotograf a pedagóg, Česká republika), Czarek Sokołowski (fotograf agentúry AP, Poľsko).