Zopár vodných elektrární ešte na Slovensku môže pribudnúť, tvrdí prevádzkovateľ jednej z nich
Malé vodné elektrárne vodu spomalia, a tým vytvárajú novú možnosť rozvíjania sa biotopov nad hydrouzlom. Môžu sa tam vytvoriť mokrade a oživujú sa mŕtve ramená, tvrdí Peter Hegeduš, ktorý zodpovedá za elektráreň v Želiezovciach. Zástancovia týchto diel tvrdia, že sú „zelené“ a väčšina z nich bezproblémová pre riečne ekosystémy. Odporcovia tvrdia opak a upozorňujú, že zastavujú prirodzený život v rieke. Problém je, že pri malých vodných elektrárňach nevieme s istotou povedať, či energia z nich je zelená, alebo nie je. Ekosystémové služby nevieme totiž vyčísliť a nikto to ani neurobil.
Koľko je na Slovensku malých vodných elektrární (MVE)?
Približne dvesto prevádzkovaných.
Koľko ich pribudlo za ostatných dvadsaťpäť rokov?
Relatívne málo. Možno desatina z celkového počtu. Najväčší nárast bol v 80. rokoch. Za posledných päť rokov ich vzniklo možno päť-šesť. Najstaršia je v Poprade, ešte z čias Márie Terézie.
Prečo sa ich stavia teraz menej?
Má to dva dôvody. Prvý – potenciál, kde umiestniť elektráreň, aby spĺňala environmentálne kritériá, je už takmer naplnený, ale ešte stále je. Druhý dôvod je, že od roku 2009 je nová legislatíva obnoviteľných zdrojov energie.
Sú nejako definované, napríklad čo je a čo už nie je malá vodná elektráreň?
My považujeme za malú vodnú elektráreň s inštalovaným výkonom od nula až po desať megawattov, ale akékoľvek prehradenie toku vzbudzuje v ľuďoch asociáciu, že je to elektráreň. Nemusí to tak byť. Prehradenia môžu slúžiť na vodohospodárske účely, protipovodňovú ochranu, zavlažovanie a na rôzne priemyselné účely.
Peter Hegeduš (39)
Je členom Zväzu malých vodných elektrární. Trinásť rokov podniká v oblasti obnoviteľných zdrojov. Firma má v portfóliu malé vodné elektrárne – Želiezovce a Hodonín, fotovoltaickú a bioplynovú elektráreň aj veterné elektrárne. Hegeduš odhaduje, že spolu vyprodukujú okolo 30-tisíc megawatthodín. Pochádza z Nitry, ale býva v Chorvátskom Grobe pri Bratislave.
Ako sa nejaký investor dostane k výstavbe malej vodnej elektrárne?
Proces je z roka na rok ťažší. Na Slovensku existuje strategický dokument Hydroenergetický potenciál Slovenska. Urobil ho Výskumný ústav vodného hospodárstva v 70. rokoch. Identifikoval na všetkých tokoch na Slovensku, kde by bolo technicky možné postaviť malú vodnú elektráreň. V dokumente bolo ďalších asi dvesto lokalít (okrem tých, kde už elektrárne stoja).
Predpokladám, že dokument aktualizovali.
Posledná aktualizácia bola pred dvomi-tromi rokmi. Ministerstvo životného prostredia z toho veľkého množstva vybralo len 48 technicky vhodných lokalít. Keď zoberieme do úvahy aj environmentálne kritériá, odhadujem, že reálne ich môže byť desať, najviac pätnásť.
A tí, ktorí mali záujem stavať malú vodnú elektráreň, sa hlásili?
Všetky vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Keď chcete postaviť akúkoľvek vodnú stavbu, musíte požiadať o povolenie. Napísali sme jednoduchý projekt, že v tejto lokalite by sme chceli postaviť malú vodnú elektráreň. Štát si vyžiadal environmentálnu štúdiu (EIA). Ak vydá odporúčacie stanovisko, až vtedy môžete začať s klasickým stavebným konaním.
Viem si predstaviť, že o nejaké miesto by mohli mať záujem viacerí. Robil štát súťaž, alebo sa rozhodovalo nejako inak?
Limitujúcimi faktormi sú vlastníctvo pozemkov a pripojenie k sieti.
Rozumiem tomu správne, že ste si najprv museli vysporiadať pozemky, až potom ste mohli predložiť projekt?
Určite.
Teda kto v konečnom dôsledku určí, či budete stavať elektráreň vy, alebo niekto iný?
Ministerstvo životného prostredia so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Oni však nerozhodujú o tom, či tam elektráreň bude, alebo nebude. Dávajú len možnosť a vy musíte dokázať, že tam elektráreň môže byť. Podnikateľské riziko je v tom, že kúpite pozemky, dostanete súhlas od štátu a EIA stavbu neodporučí. Smola! Máte pozemky pri rieke, ktoré nemôžete využiť na malú vodnú elektráreň.
Nebolo by jednoduchšie, keby štát ponúkal na výstavbu len miesta, kde sa môže stavať?
V poslednej aktualizácii spomínaného dokumentu štát riziko mierne znížil a limitoval počet miest, ale stále existuje.
Aký význam majú malé vodné elektrárne?
Produkujú energiu, ktorá je obnoviteľná, to znamená, že neprodukuje žiadny oxid uhličitý (CO2), nepotrebuje žiadne palivo a je v princípe nevyčerpateľná. Okrem toho slúžia aj ako protipovodňová ochrana, lebo regulujú tok a môžu byť veľmi pozitívne pre biotop v rieke.
Pozitívny? Ochranári majú na to diametrálne odlišný pohľad.
Áno, pozitívny. Na Slovensku sa hlavne v 70. rokoch narovnávali toky riek, najmä proti povodniam. Negatívny vplyv bol, že sa stratilo prirodzené meandrovanie, ktoré vytváralo biotopy a spomaľovalo tok. Malá vodná elektráreň to vracia späť. Deväťdesiat slovenských elektrární je prietočných, to znamená, že voda, ktorá pritečie, aj odtečie. Vodu spomalia, a tým vytvárajú novú možnosť rozvíjania sa biotopov nad hydrouzlom. Môžu sa tam vytvoriť mokrade a oživujú sa mŕtve ramená.
Vodný ekosystém je v tokoch nejako nastavený. V prirodzených voda tečie rýchlejšie, pomalšie, je plytká, hlbšia, dno tvoria kamene, štrk alebo piesok. Na systém sú nastavené ryby a vodné organizmy. Mení prehradenie toku tento systém, alebo nie?
Samozrejme, že mení, ale nie zásadne.
Za normálnych okolností by boli toky plne prietočné, ale ak je elektrární viac za sebou, vzniká vlastne sústava jazier a všetko je iné.
Toto je mýtus, ktorý sa snažíme vyvrátiť. Aj keby elektrárne boli za sebou, nevytvárajú sústavu jazier, pretože voda sa spomalí, ale nezastaví. Prúdi tak isto ako predtým. Myslím si, že keby sme to nechali na prirodzený tok, rieka prúdi v meandroch ešte pomalšie ako teraz.
Ekológovia hovoria, že pod elektrárňou je hlad.
Neviem, na základe čoho to tvrdia, ale nie je to pravda.
Prečo sa na Slovensku nestavajú malé vodné elektrárne, ktoré úplne neprehradzujú rieku, ako sa to robilo pred sto rokmi? Je to technický, legislatívny alebo ekonomický problém?
Technicky to
