Denník N

Esterházyho dialóg s rakovinou

Maďarský spisovateľ Péter Esterházy. Foto – archív N
Maďarský spisovateľ Péter Esterházy. Foto – archív N

Na svojho partnera, zákerný karcinóm, sa vôbec nehnevá, skôr sa ho usiluje pochopiť, ale aj s ním polemizuje alebo mu dokonca lichotí.

Autor je spisovateľ

Pred niekoľkými rokmi vyzval uznávaný nemecký kritik spisovateľky a spisovateľov, aby už toľko nepísali o smrti a radšej sa v dielach zamerali na život. Lenže dajú sa tie dve veci oddeliť? Výzva ostala nevypočutá. Odjakživa vznikali knižky, v ktorých autori z rôznych hľadísk skúmali vlastné závažné choroby a umieranie.

Už od Tolstého majstrovskej Smrti Ivana Iľjiča vieme, že sa z poslednej fázy života môže v literatúre stať rozhodujúci okamih bytia, ktorý všetko prevráti naruby. Klasikou sa stala esej Byť chorý od Virginie Woolfovej, v ktorej autorka žiadala, aby sa choroby stali rovnako samozrejmými témami ako láska či žiarlivosť. Z novších pokusov si pozornosť zaslúži Smrteľnosť Christophera Hitchensa či zbierka nekonvenčných a sebaironických úvah O konečnosti Güntera Grassa.

V slovenčine nedávno vyšiel autobiografický Penzión spomienok od Tonyho Judta, ktorý historik nahovoril v záverečných mesiacoch života, ochrnutý a neschopný písať. Aj John Updike venoval vlastným chorým pľúcam tematické básne. Solženicyn zasa z provinčného onkologického oddelenia vytvoril pôsobivú metaforu brutálneho stalinského systému.

Péter Esterházy (1950 – 2016) patril k najslávnejším maďarským spisovateľom. Aj u nás mu vyšlo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie