Denník N

V mozgu nemáme veľa imunitných buniek, no tie, ktoré sa tam dostali, ovplyvňujú náš sexuálny život

Foto - Flickr.com/Pluies
Foto – Flickr.com/Pluies

Keď vedci u novonarodených samičiek potkana iniciovali tvorbu mastocytov, ako dospelé tak trochu pripomínali pravých mačov.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Keby ste sa opýtali v nejakej ankete náhodných okoloidúcich, čo najviac ovplyvňuje náš sexuálny život, najčastejšia odpoveď by asi bola: „Hormóny!“ Tí zamilovanejší by povedali: „Láska…“ Ale asi nikto by neodvetil: „Imunita.“

Je to logické: z učebníc predsa vieme, že náš nervový a hormonálny systém sú spolu brané na zodpovednosť za naše reakcie na najrozličnejšie vonkajšie aj vnútorné podnety, za náš celkový vývin a správanie. A teda aj za našu sexualitu. Vedci dnes už dokonca vedia aj to, že naše sexuálne správanie v dospelom živote je podmienené hormonálnymi a neurologickými procesmi už počas prenatálneho obdobia.

Naopak, náš imunitný systém je všeobecne vnímaný ako systém výsostne zodpovedný za našu obranyschopnosť voči choroboplodným mikroorganizmom. Podľa najnovších výsledkov skúmania vedcov na Štátnej univerzite v Ohiu to však vyzerá, že takéto vnímanie je dosť zjednodušené, až nesprávne, a že tí respondenti, ktorí by priznali, že ich sexuálny život ovplyvnila imunita, by neboli až tak ďaleko od pravdy.

Najnovšia štúdia vedcov z Ohia publikovaná v časopise Journal of Neuroscience totiž naznačuje, že aj naša imunita má čo povedať k tomu, ako veľmi a či vôbec budeme baliť osoby opačného pohlavia.

Molotovov kokteil na zrnko peľu

Imunitný systém je tvorený komplexnou, neustále komunikujúcou sieťou najrozličnejších buniek a molekúl. Biele krvinky známe pod menom makrofágy bez prestávky hliadkujú v tkanivách, či sa tam nevyskytuje nejaká škodlivá baktéria alebo vírus.

Podobne sliedia bunky zvané mastocyty po parazitoch. Ak nejaký patogén rozpoznajú, aktivujú sa a začnú vylučovať najrozličnejšie poplachové molekuly – cytokíny. Cytokíny následne zalarmujú špecifické biele krvinky zvané lymfocyty, ktoré patogény likvidujú buď priamo v boji imunitná bunka proti infikovanej bunke (T-bunky), alebo prostredníctvom protilátok (B-bunky). Skrátka, rozbehne sa zápalová reakcia.

Niekedy však aj samotné imunitné bunky môžu uškodiť, a to následkom svojich neprimeraných zápalových odpovedí na neškodné podnety, napríklad pri alergických alebo autoimunitných reakciách. Príliš aktívne makrofágy môžu byť zodpovedné za vypuknutie reumatickej artritídy, keď silou-mocou atakujú vlastné tkanivá v oblasti kĺbov.

Pri alergii zasa zohrávajú hlavnú úlohu mastocyty. V domnení, že natrafili na parazita,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie