Akú cenu platí ruské hospodárstvo za Putinove vojny

Autor pôsobí v Atlantickej rade vo Washingtone,
je autorom pripravovanej knihy Ruský oligarchický kapitalizmus

Vojny sú drahá záležitosť. Práve sa o tom presviedčajú aj Rusi. Kremeľ vedie vojenské dobrodružstvá na východnej Ukrajine a v Sýrii a hoci sú to len obmedzené konflikty, môže si ich krajina dovoliť?

Ako 11. najväčšia ekonomika na svete to Rusko krátkodobo zvládne. Lenže dlhodobý horizont je úplne iná vec. V rokoch 2008 až 2016 Rusko zvýšilo svoje vojenské výdavky z 3,3 percenta HDP, čo zhruba zodpovedá súčasnej americkej úrovni, na 5,3 percenta. Vyplýva to z údajov renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru.

Podľa oficiálnych štatistík ruskej vlády, ktoré sú stále prekvapujúco otvorené, ju nevojenské investície na okupovanom Kryme ročne stoja približne dve miliardy dolárov. A hoci neexistujú verejné dáta o jej pôsobení na východnej Ukrajine, môžeme s istotou predpokladať, že aj nevojenské náklady na Donbase budú zhruba rovnaké. V takom prípade Rusko míňa štyri miliardy dolárov ročne – 0,3 percenta HDP – len na tieto dve operácie.

Keď je dolár kráľom

Okrem vojenských výdavkov Rusko musí znášať aj náklady za neuskutočnené obchody a stratené investície či silnejúce sankcie, ktoré viac než stačia na odsúdenie krajiny do stagnácie, pokým jej vojny potrvajú. V júli 2014 Spojené štáty a Európska únia uvalili sankcie na finančný, plynárenský a ropný priemysel, ako i na vývoz vojenských technológií v reakcii na vojenskú agresiu Ruska na východe Ukrajiny na Donbase. Stále platia a sú účinné.

V globálnom finančnom systéme je dolár kráľom. No a keďže každý dolár prechádza americkými bankami, transakcie v dolároch v konečnom dôsledku podliehajú jurisdikcii amerického ministerstva financií. Prostredníctvom finančných sankcií tak Spojené štáty môžu odrezať Rusko od zahraničných investícií.

V auguste 2015 Medzinárodný menový fond odhadol, že západné sankcie okamžite znížia reálne ruské HDP o 1 až 1,5 percenta. Strednodobo však, tvrdil vtedy MMF, sankcie „môžu viesť ku kumulatívnemu výpadku… až na úrovni deviatich percent HDP v dôsledku slabej kumulácie kapitálu a menších technologických transferov, ktoré oslabia už aj tak upadajúci rast produktivity“.

Ruské menové rezervy boli na konci roka 2013 na úrovni 510 miliárd dolárov, ale v marci 2015 už predstavovali len 356 miliárd. Odvtedy sa však vďaka pretrvávajúcemu a veľkému prebytku bežného účtu zvýšili na 458 miliárd. Lenže v rokoch 2015 až 2017 sa priame zahraničné investície na ruskom HDP podieľali menej než dvoma percentami ročne, čo je necelá polovica toho, čo bývalo bežné v predchádzajúcich rokoch. Odzrkadľuje to nielen klesajúce investície, ale aj obmedzené dovozy nových technológií.

Napriek tomuto všetkému sa Rusku podarilo udržať makroekonomickú stabilitu a vonkajšiu rovnováhu. No hoci utrpelo len malý pokles produkcie, životná úroveň sa prepadla. Počas štyroch rokov sankcií (2014 až 2017) sa reálny disponibilný príjem prepadol o 17 percent, investície klesli o 12 percent, kým HDP sa v tomto období zmenšil len o 0,5 percenta.

Strata Ukrajiny

Medzičasom na seba vo zvýšenej miere uvaľovali vzájomné sankcie Rusko a Ukrajina. Výsledkom je, že sa ich vzájomný obchod do roku 2016 prepadol o 80 percent. Obchodná vojna viac ublížila Ukrajine, ale aj Rusko prišlo o dôležitý exportný trh a hlavný zdroj dovážaného vojenského zariadenia. Ukrajina kedysi bývala najdôležitejším odberateľom ruských energií, ale od novembra 2015 už priamo z Ruska neodobrala žiadny zemný plyn.

Aj ruské zisky na Kryme a v Donbase vyšli draho. Napríklad na základe bilaterálnej ukrajinsko-ruskej investičnej zmluvy z roku 1998 podali ukrajinské firmy proti Rusku osem žalôb na arbitrážnom súde v Rusku. Ukrajinský štátom vlastnený energetický gigant Naftogaz a jeho dcérske spoločnosti požadujú ako kompenzácie sedem miliárd dolárov. Firmy Oschadbank, Privatbank a Ukrnafta žiadajú každá po miliarde. Skupina ukrajinských spoločností už jeden takýto spor vyhrala a je pravdepodobné, že uspejú aj ostatné. Za týchto okolností bude Rusko anexia stáť minimálne ďalších desať miliárd dolárov.

Naftogaz už viedol úspešný spor aj s ruským Gazpromom. Vo februári arbitráž v Štokholme Gazpromu nariadila, že má Naftogazu vyplatiť 2,56 miliardy dolárov ako kompenzáciu za porušenie predchádzajúcej dohody medzi oboma firmami. Gazprom odmietol zaplatiť, ale Naftogaz odpovedal tým, že sa rozhodol zablokovať jeho aktíva v zahraničí (v júni holandský súd na žiadosť ukrajinskej firmy zmrazil aktíva Gazpromu zodpovedajúce vysúdenej sume – pozn. red.). Gazprom tak môže neochota podriadiť sa komerčnému arbitrážnemu konaniu vyjsť naozaj draho.

Bez dôsledkov to nebude

Riešenie konfliktu na Ukrajine nie je na dohľad, sankcie preto zostanú v platnosti nadlho. Sankcie majú tendenciu pribúdať, pretože konflikty, ktoré ich vyvolávajú, sa zvyčajne rozrastajú a vyvíjajú. Spojené štáty napríklad v apríli uvalili dodatočné sankcie v reakcii na ruské zasahovanie do amerických prezidentských volieb.

Tieto nové opatrenia tvrdo zasiahli ruský rubeľ aj akciový trh. A práve teraz vedie americký kongres novú ofenzívu po letnom podozrivom samite Trump-Putin v Helsinkách. Po tom, čo už kongres minulý rok prijal špeciálny zákon upravujúci sankcie, nadstranícka koalícia čoskoro potvrdí ešte prísnejšie sankcie, ktoré pravdepodobne ovplyvnia ruský štátny dlh a postihnú štátom vlastnené finančné inštitúcie. Nová hrozba ďalších amerických sankcií už otriasla ruským trhom.

Zatiaľ čo ročná miera rastu je momentálne na anemických 1,5 percenta, civilné, právne a iné náklady vojenskej agresie dosiahli 3 až 4 percentá HDP, čo je 45 až 60 miliárd dolárov. Kremeľ to zatiaľ môže zvládať, ale skôr či neskôr budú mať tieto rastúce náklady politické dôsledky.

© Project Syndicate, 2018.