Denník NKostolný zvon s hákovým krížom rozdeľuje nemeckú dedinu

Tomáš KolárTomáš Kolár
Zdieľať

Starosta malej obce tvrdí, že zvon s hákovým krížom je súčasťou histórie.

Herxheim am Berg má asi len 750 obyvateľov, ale aj napriek tomu táto juhozápadná nemecká dedinka rezonuje v celonárodných médiách už od minulého roka.

Dôvodom je zvon z roku 1934, ktorý nechal vyrobiť vtedajší nacistický starosta obce. Je na ňom hákový kríž a nápis „Všetko pre vlasť – Adolf Hitler“. Prvýkrát sa o týchto nacistických symboloch na zvone minulý rok zmienila bývalá učiteľka hudby Sigrid Petersová, ktorá hrá v kostole na organ.

Keď zistila, čo je na zvone, odmietla v tom pokračovať.

O „Hitlerovom zvone“ zrazu písali všetky nemecké médiá.

Zvon zatiaľ ostáva

Židovské organizácie žiadajú, aby zvon okamžite odstránili. Presbytérium protestantskej cirkvi v septembri 2017 rozhodlo, že zvon sa prestane používať na zvolávanie na bohoslužby. Lokálne cirkevné úrady sa dokonca ponúkli, že zaplatia jeho náhradu. Zvon však z dediny stále nezmizol a obyvateľov obce Herxheim am Berg, ktorú Nemci označili za „Hitlerovu dedinu“, otázka jeho odstránenia rozdelila.

Už vo februári tohto roka obecná rada v hlasovaní v pomere 10 ku 3 rozhodla o ďalšej existencii zvona. Zdôvodnila to tým, že je „pripomienkou zmierenia a pamätníkom proti násiliu a nespravodlivosti“. Petersovú niektorí miestni nazývajú zradkyňou.

Podobné prípady sa objavili aj v iných nemeckých mestečkách a dedinách – v 24 z nich už zvonov so svastikami zbavili.

Je súčasťou histórie, tvrdí starosta

Ani kritika veľkej časti nemeckého obyvateľstva však malou juhozápadnou dedinkou nepohla. „Nedovolíme zvyšku sveta, aby nám diktoval, čo máme robiť s naším zvonom,“ povedal starosta Herxheimu Georg Welker, ktorého do funkcie zvolili v decembri minulého roka aj na základe prísľubu ponechania zvona.

„Je to pamätník našej histórie. Nemali by sme zabudnúť na históriu alebo predstierať, že sa to nestalo. Preto by mal zvon zostať,“ povedal pre New York Times 72-ročný Welker.

Nektorí obyvatelia obce však práve to považujú za dôvod na to, aby zvon odstránili. „Hovoríme o zvone, ktorý bol vyvesený za čias národného socializmu a je venovaný masovému vrahovi. Celá naša povojnová identita v Nemecku je postavená na tom, že sa chceme odtrhnúť od tejto časti našej histórie,“ myslí si Markus Krauss, ktorý býva v Herxheime spolu s manželkou a so štyrmi deťmi.

Celá aféra sa stáva čoraz osobnejšou. Terajší starosta Welker, ktorý v minulosti učil na rovnakej škole ako Petersová, rád zdôrazňuje, že jej svokor, starosta vedľajšej obce, bol popredný nacista. Bývalá učiteľka hudby Petersová zase tvrdí, že Welkerov starý otec bol nacistickým generálom.

Rozmáhajúci sa pravicový extrémizmus

Otázka „Hitlerovho zvona“ je v Nemecku aktuálna aj preto, že v krajine stúpa podpora krajnej pravice a rastie aj antisemitizmus.

Antiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) je podľa najnovších prieskumov druhou najsilnejšou nemeckou stranou. V krajine, ktorá nesie hlavnú zodpovednosť za smrť šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. A práve jeden zo zástupcov AfD prednedávnom označil nacistickú éru v Nemecku za „iba vtáčie hovienko“ v nemeckej histórii.

Zarážajúce je aj to, že bývalý starosta Herxheimu Ronald Becker v oficiálnom rozhovore pre nemecké médiá jasne naznačil, že podľa neho nebolo všetko, čo urobil Adolf Hitler zlé. „Existujú aj veci, ktoré dal do pohybu a stále ich používame,“ povedal. Po obrovskej vlne kritiky, ktorá sa na neho následne zniesla, musel odstúpiť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].