Denník N

Odborník na spánok: Pre tínedžerov by bolo lepšie, ak by sa vyučovanie začínalo neskôr ako o ôsmej

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Aj krátky 20- až 30-minútový „šlofík“ zvýši schopnosť učiť sa o 30 percent na niekoľko hodín, vraví neurogenetik a odborník na spánok Tomáš Eichler.  Nedostatok spánku neškodí len intelektuálnej produktivite, ale môže spôsobiť aj depresiu, zvýšiť hlad a spôsobiť nadváhu, urýchliť starnutie, zvýšiť riziko cukrovky, spôsobiť poruchy srdcového rytmu, poruchu libida, oslabiť imunitu, zvýšiť riziko niektorých nádorov (aj kvôli tomu, že imunita je namáhaná) a narušiť hormonálne regulácie.

Nebolo by pre tínedžerov lepšie, ak by sa škola začínala neskôr ako o ôsmej, aby sa viac vyspali a vďaka tomu si aj lepšie zapamätali poznatky zo školy?

Pre tínedžerov by bolo jednoznačne lepšie, ak by sa vyučovanie začínalo neskôr ako o ôsmej, a to z viacerých dôvodov. Ich telo sa počas puberty prirodzene prestaví na neskorší chronotyp (typ načasovania, existuje skorý, neskorý či prispôsobivý chronotyp, pozn. red.), a v tomto období života majú väčšie sklony byť nočnými sovami než inokedy (vnútorné biologické hodiny, ktoré regulujú čas nášho bdenia a spánku, sú posunuté na neskôr, pozornosť vrcholí okolo šiestej večer, pozn. red.).

Prečo je skorý začiatok vyučovania problém? 

Skorým príchodom do školy trpí pozornosť študentov a spracovanie údajov, čo napokon sťažuje prácu učiteľov. Nočnými sovami, ktorým viac vyhovuje neskoršie učenie, môžu byť aj učitelia. Spoločnosti by prospelo, keby sa vytvorili podmienky na niekoľko zmien – aby študentov, ktorí sú ranné vtáčatá, učili skoro ráno učitelia ranné vtáčatá. A aby študentov, ktorí sú nočné sovy, učili v neskoršom čase sovy učitelia. Treba tiež dodať, že biologické hodiny každého človeka sa počas života do určitej miery menia. Preto sa môže stať, že po rokoch bude tomu istému človeku pre optimálny výkon vyhovovať iný rozvrh. Myslím si, že by sme mali umožniť, aby ľudia  počas štúdia a zamestnania mohli prechádzať medzi rozvrhmi, ktoré vyhovujú ich momentálnemu chronotypu. Desať percent ľudí sú sovy, 20 percent sú škovránky (ranné vtáčatá) a zvyšných 70 percent ľudí sú kolibríky. Tí sa vedia prispôsobovať na rôzne načasovania.

Tomáš Eichler (1987) 

Tomáš Eichler. Foto – archív T. E.

Neurogenetik. Zaoberá sa výskumom spánku. Ako odborník pracuje vo Viedenskom výskumnom inštitúte molekulárnej patológie a v minulosti pôsobil aj na Inštitúte evolúcie a kognitívneho výskumu Konráda Lorenza. Minulý rok mu vyšiel článok v magazíne Science. Skúmal v ňom procesy zaspávania a prebúdzania sa. 

Zapamätali by si školáci viac, ak by mali poobedný „šlofík“?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie