Denník N

Príbeh Annamárie bežiacej v balerínkach ukazuje, že Slovensko nie je také rasistické, ako sa zdalo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Predsudky voči Rómom sú na východe väčšie ako na západe, hovorí Rómka Zuzana Havírová. Upozorňuje, že vynakladáme milióny eur na nezmyselné stredoškolské odbory, aby sa z rómskych dievčat stali gazdiné. Havírová spolupracuje s Centrom pre výskum etnicity na programe podpory rómskych stredoškolákov v štúdiu na Ekonomickej univerzite. Keď sa dostali kotlebovci do parlamentu, chcela odísť z krajiny. V rozhovore hovorí:

  • aké sú teraz šance bežkyne v balerínkach z Moldavy nad Bodvou;
  • ako fungujú predsudky na Slovensku;
  • prečo chodí málo rómskych rodičov na rodičovské združenie;
  • o vžitom stereotype, že ak Róm študuje, tak by to mala byť sociálna práca;
  • ako sa za eurofondy učia rómske deti na strednej škole prestierať stôl a
  • aké to je, keď na vás mesiace pokrikuje obrovský rasista „čierna huba“.

V posledných dňoch vzbudil veľký ohlas príbeh malej Annamárie, bežkyne v balerínkach. Prekvapil vás ten záujem?

Bolo to veľmi prekvapivé, že jeden status rozvíril takú vlnu. Teším sa z toho, pretože komentáre pod tým statusom boli pozitívne a nie o tom, že zase ideme dávať niečo zadarmo rómskemu dieťaťu. Tentoraz tá diskusia bola o tom, že chudobné deti na Slovensku nemajú šancu a priestor na šport. A takto to, bohužiaľ, v našej krajine je. Je jedno, koľko detí má rodič, ale keď je raz chudobný, tak nemá peniaze na to, aby dieťaťu zaplatil v klube členské alebo mu zaplatil výstroj.

Čo znamená pre dieťa z chudobných podmienok poraziť deti, ktoré žijú v neporovnateľne lepších podmienkach?

Nech už je to akýkoľvek úspech, či v športe, umení alebo vo vzdelaní, tak každé dieťa zažíva v takýchto prípadoch nesmiernu radosť. Je to absolútne nefalšovaná radosť. Určite ani to dievčatko netušilo, čo sa bude okolo jej víťazstva diať. Jednoducho si zabehlo – tak ako vždy.

Čo s ňou môže urobiť taký rozruch?

To je jedna z vecí, s ktorou sa často stretávame a narážame pri nej na dilemu. Napríklad sme svojich študentov na Ekonomickej univerzite strážili pred akoukoľvek medializáciou počas prvých troch rokov štúdia, aby im neuškodila. Veď sú rovnakí študenti ako iní. Aj s Annamáriou to môže mať dva scenáre. Buď to pre ňu bude impulz, aby pokračovala a snažila sa zlepšovať, alebo to bude mať opačný efekt, keď príde jeden neúspech a všetci v okolí jej dajú pocítiť, že nie je až takou hviezdou. Dúfam, že scenár číslo dva nenastane.

Ako prijímajú takýto úspech ľudia v rómskej komunite? Ako sa správajú k tomu, čo takto vynikne?

Je to veľmi individuálne a závisí to od tej komunity. Nie všetky osady a rómske komunity či skupiny sú rovnaké. Záleží od vzťahov. Je to rovnaké ako pri majorite.

Poznáte viac úspešných príbehov, keď sa dieťa z chudobných pomerov presadí?

Napadá mi môj bratranec. Jeho rodičia neboli nikdy extra bohatí, ale odmalička rád hrával hokej. Prihlásili ho do hokejového družstva a vždy sa snažili, aby mal aspoň základný výstroj. Pamätám si, ako sa stále museli kupovať hokejky. Lenže potom to prišlo do štádia, keď už nestačilo financovať výstroj. Nešlo len o to, že má veľký talent, ale bolo potrebné dať niekomu peniaze za to, aby hrával. Na to už rodičia peniaze nemali a on musel hokejovú kariéru ukončiť.

Koľko mal asi rokov?

Osemnásť alebo devätnásť. Našiel sa však v hokejbale a so svojím tímom sa vlani stal majstrom Slovenska. Určite sú aj ďalšie príklady, len ich je málo.

O koľko talentov takto prichádzame?

Určite o dosť. U nás v Skalici sa robia náborové aktivity do hokejového či futbalového klubu. Prídu tam všetky miestne deti, ale nie všetky môžu pokračovať, a veľa preto strácame.

Ide o to, že tie deti pochádzajú z chudobných rodín, alebo sú tam aj predsudky?

Asi to závisí od toho, o akej časti Slovenska hovoríme.

Foto N – Vladimír Šimíček

Zuzana Havírová (1979)

Zmaturovala v roku 1998 na Gymnáziu F. V. Sasinka v Skalici a o rok neskôr absolvovala jednoročné pomaturitné štúdium na Obchodnej akadémii v Senici. V roku 2006 vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Ešte pred vysokoškolským štúdiom pracovala ako učiteľka základnej školy, neskôr sa venovala v mimovládnom sektore oblasti ľudských práv. Spolupracuje s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), kde sa podieľala na viacerých sociologických výskumoch. V roku 2015 absolvovala študijnú stáž v americkom Chicagu v komunitnom organizovaní. Je členkou Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie na ministerstve vnútra. Je jednou zo zakladateliek občianskeho združenia Rómske advokačné a výskumné stredisko v Skalici. Okrem iného pomáha žiakom a študentom, ktorí pochádzajú z málo podnetného prostredia, prekonať bariéry počas vzdelávacieho procesu.

Správajú sa inak ľudia na západe a inak na východe krajiny?

My na západe Slovenska máme obce, mestá, lokality, kde Rómovia povedia, že nemajú žiadne problémy s nerómami. Možno to súvisí s tým, že tu sa máme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie