Výmena území medzi Srbskom a Kosovom: keď dvaja chcú, tretí im v tom ťažko zabráni
Na Balkáne hrozí prekresľovanie mapy, Kosovo a Srbsko si možno vymenia územie.
Zdá sa, že skoro dvadsať rokov po vojne, jedenásť rokov po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova a sedem rokov od začiatku rokovaní s EÚ smerujú Belehrad a Priština k zásadnej dohode. Má to však zopár závažných „ale“.
Už v piatok po schôdzke lídrov oboch krajín so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou v Bruseli a najmä po očakávanom „prejave storočia“, ktorý bude mať v nedeľu 9. septembra srbský prezident Alexandar Vučić v severnej časti etnicky rozdeleného mesta Kosovská Mitrovica, sa ukáže, nakoľko je ten plán reálny.
Dlhá cesta od nikdy k teraz
Stručne: nikto (Srbsko) by podľa tejto dohody úplne neprehral a nikto (Kosovo) úplne nevyhral. Nezávislé Kosovo síce uznalo 116 zo 193 krajín OSN (podľa uhla pohľadu môžeme dodať „len“ alebo „až“), Belehrad však nikdy doteraz ani náznakom nepripustil možnosť jeho uznania.
Ako to však v živote a medzinárodnej politike osobitne chodí, slovíčko nikdy a podobné jednoznačné výrazy treba brať opatrne.
Vojna v rokoch 1998 až 1999, keď až 78 dní trvajúce letecké útoky NATO ukončili etnické čistky a vraždenie Albáncov miloševićovským režimom, priniesla viac ako 14-tisíc obetí, prevažne na albánskej strane. Každý druhý obyvateľ Kosova bol vyhnaný, každý tretí dom vypálený.
Následný proces, ktorý viedol k nezávislému Kosovu, k vyhnaniu či úteku väčšiny z 300-tisíc tamojších Srbov, vnímal Belehrad (nie neoprávnene) ako svoju totálnu porážku. S čímsi takým sa každý zmieruje iba ťažko.
Už niekoľko rokov, vlastne od začiatku sporov, je na stole plán, podľa mnohých pozorovateľov šialený, ktorý teraz získava konkrétne obrysy.
