V Nemecku hrozí pád základného piliera: Odmietanie spolupráce s extrémnou pravicou
Takmer presne pred 14 rokmi – 19. septembra 2004 – som ako spravodajca Českej televízie v Nemecku čakal spolu so zástupom ďalších novinárov v átriu saského snemu v Drážďanoch na tlačovú konferenciu, akých som predtým ani neskôr veľa nezažil.
Autor je komentátorom českého Nového deníka
Atmosféra v budove sa napriek perfektne fungujúcej klimatizácii dala takmer krájať. Chvíľu predtým volebné komisie sčítali hlasy odovzdané v regionálnych voľbách. Výsledky potvrdili predvolebnú prognózu – krajne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) prvýkrát od roku 1968 prešla do jedného z krajinských parlamentov. A päťpercentnú hranicu prekročila v Sasku skoro dvojnásobne, získala 9,2 percenta hlasov.
Keď vtedajší predseda saskej odnože NPD Holger Apfel predstúpil pred novinárov, jeho vystúpenie netrvalo dlho. Ochodze, ktoré átrium lemujú do výšky niekoľkých poschodí, sa zaplnili ľuďmi. Vyzeralo to, ako keby sa na nich zhromaždilo celé osadenstvo snemu, od poslancov iných strán až po posledného vrátnika. A všetci spolu Apfelov prejav prerušovali piskotom a výkrikmi.
Dlhé trvanie nemala ani debata lídrov úspešných strán, ktorú v ten večer naživo vysielala nemecká verejnoprávna televízia. Pri úvodnom slove predsedu saskej NPD sa všetci ostatní šéfovia strán postavili a odišli zo štúdia. Moderátorka sa divákom ospravedlnila a prenos ukončila.
Budú sa podobné scény opakovať, ak na budúci rok Alternatíva pre Nemecko v Sasku získa 25 percent hlasov?
Takmer určite nie. „Hygienický koridor“ okolo extrémistov s desaťpercentnou podporou v jednej spolkovej krajine sa udržiava nepoškvrnene čistý pomerne ľahko. Okolo druhej najsilnejšej strany, ktorá navyše oslavuje úspechy aj inde, vrátane celoštátnych volieb, by to šlo podstatne ťažšie.
Pozíciu druhej najsilnejšej nemeckej strany (v Sasku za vedúcou CDU zaostáva len o tri percentuálne body) AfD prisúdil v pondelok zverejnený
