Denník N

Horiace Malmö plné znásilnení? Pre mňa najlepšie miesto na svete, vraví švédska komentátorka

Líder populistických Švédskych demokratov Jimmie Åkesson. Foto - TASR/AP
Líder populistických Švédskych demokratov Jimmie Åkesson. Foto – TASR/AP

Prestáva byť Švédsko morálna superveľmoc? „Krajina sa mení, ale ja som optimista,“ vraví švédsky profesor o nedeľných voľbách. Tie sú vykresľované ako prelomové.

Každé štyri roky si druhú septembrovú nedeľu Švédi volia nových poslancov do parlamentu Riksdagu. V ten istý deň majú aj regionálne a lokálne voľby. Voľby, ktoré ich čakajú túto nedeľu 9. septembra, sú tentoraz považované za najdôležitejšie za posledné desaťročie.

Očakáva sa v nich totiž výrazný úspech protiimigrantskej populistickej strany Švédski demokrati, ktorá dobieha švédsky fenomén Sociálno-demokratickú stranu a môže čoskoro zásadne zmeniť politickú mapu Švédska. Kým sociálni demokrati čakajú ďalší úpadok hlasov, Švédski demokrati by mohli po nedeľných voľbách s okolo 20 percentami skončiť na druhom mieste (teraz boli treťou najsilnejšou stranou). 

Komentátori varujú pred koncom „švédskeho modelu“, či dokonca koncom imidžu krajiny ako „morálnej superveľmoci“ , ktorú získala po druhej svetovej vojne svojím nasadením pre ľudské práva, ochranu menšín a fungujúci sociálny štát s veľkou mierou solidarity voči slabším. Podobne ako Nórsko alebo Kanada.

Všetci za prísnejšie pravidlá

Za zmenami nálady je prelomový rok 2015, keď do Švédska počas utečeneckej krízy prišlo najviac migrantov a utečencov na počet obyvateľov v Európe. Politika otvorených dverí sa, podobne ako u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, nestretla s nadšením u všetkých a Švédski demokrati volajúci po úplnom zavretí krajiny pred žiadateľmi o azyl začali prudko rásť.

Je to však skutočne až také dramatické?

„Dá sa na to odpovedať krátko jednou vetou, že áno, vo Švédsku sa niečo mení. To, že Švédski demokrati môžu skončiť na druhom mieste, je veľká vec. Znamená to však koniec švédskeho modelu? To určite nie, ja som optimista. Stavím sa, že teraz po voľbách vyjde vo svetových médiách množstvo článkov o tom, ako švédsky model skončí, a o päť rokov sa bude písať, ako sa v týchto predpovediach mýlili,“ myslí si známy švédsky profesor histórie Lars Trägårdh zo štokholmskej univerzity Ersta Sköndal Bräcke.

Dodáva, že aj populisti si hovoria demokrati a rešpektujú demokratické pravidlá, hoci napríklad volajú po odchode z EÚ.

„Veľa sa hovorí o tom, že Švédsko prestáva byť tou morálnou superveľmocou ako v minulosti, keď sa angažovalo v OSN, obhajovalo ochranu ľudských práv a rozvoj v treťom svete. Myslím si však, že je to predčasné hodnotenie,“ vraví Trägårdh.

Ako príklad dáva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie