Dušan Mikušovič
Robí sa politika ešte v parlamente? Alebo skôr na straníckych tlačovkách, Facebooku a v nedeľných politických diskusiách? Pri pohľade na to, ako v tomto volebnom období prebieha parlamentná debata, akoby platilo to druhé. Najmä ak ide o diskusiu medzi koalíciou a opozíciou.
V parlamentných rozpravách, teda diskusiách o prerokúvaných bodoch, najmä návrhoch zákonov, posledné dva roky dominujú poslanci opozície. V porovnaní s nimi vládni poslanci v podstate mlčia.
O stave parlamentnej debaty nič nehovorí lepšie, než to, že najviac rečniaci opozičný poslanec Ondrej Dostál (člen Občianskej konzervatívnej strany, ktorý pracuje v klube SaS) hovoril počas parlamentných rozpráv toľko, ako poslanci SNS a Mosta-Híd dohromady.
Denník N štatistiky, ako vyzerá parlamentná rozprava, pripravil v spolupráci s novým webom corobiapolitici.sk. Zachytávajú nielen to, kto v Národnej rade diskutuje, ale aj o akých zákonoch sa rozpravy vedú.
Ako sa v parlamente reční
Povedzme si, ako vyzerajú parlamentné rozpravy. Navrhovateľ predstaví zákon - pri vládnych návrhoch zákonov to robia ministri z príslušného rezortu, inak poslanci ako autori). Predsedajúci schôdze, teda predseda alebo podpredseda parlamentu, otvorí rozpravu, v ktorej poslanci o návrhu debatujú. Prihlásiť do debaty sa môžu písomne aj ústne.
Podľa rokovacieho poriadku, ktorý v druhej polovici roka 2016 presadil predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), má poslanec právo predniesť za pultíkom príspevok do rozpravy, ktorý trvá 20 minút, ak sa prihlásil písomne, keď sa prihlási ústne, je to desať minút. Využiť môže obe možnosti. Pred Dankovou novelou časové limity neboli.
Poslanci na seba ešte reagujú aj dvojminútovými faktickými poznámkami. Pri súčasných vzťahoch medzi koalíciou a opozíciou to znie bizarne, ale princípom debaty by malo byť aj to, aby sa pokúsili vzájomne presvedčiť o svojej pravde a vecne argumentovať.
V realite sa aj o dôležitých zákonoch debatuje veľmi málo, neraz sa prihlásia len jeden či dvaja poslanci a ide sa na ďalší bod. Ako hovorí poslanec Dostál, ktorý v parlamente diskutuje najviac, je to škoda.
„Parlament je na to, aby sa v ňom rozprávalo o návrhoch zákonov a dôležitých témach,“ hovorí poslanec z klubu SaS. „Poslanci, najmä z vládnej koalície, to často ignorujú a niektoré veľmi dôležité body prejdú parlamentu bez toho, aby sa k nim ktokoľvek vyjadril.“
Tichá koalícia
Dostál od začiatku volebného obdobia, teda od marca 2016 do septembrovej schôdze, v parlamente rečnil asi 57 hodín. Na porovnanie, poslanci koaličnej Slovenskej národnej strany dohromady v parlamentných rozpravách hovorili asi 28 hodín, poslanci Mosta-Híd podobne.
Do týchto čísel nie sú zarátané časy, kedy predsedajúci schôdze (teda za SNS Danko a za Most-Híd Béla Bugár a Andrej Hrnčiar), riadia schôdzu či udeľujú slovo poslancom. Týkajú sa len dlhších príspevkov v rozpravách a krátkych, dvojminútových faktických poznámok.
„Je jasné, že rozprava vyzerá úplne inak, ak sa ozve aj druhá strana, ale koaliční poslanci zväčšia mlčia, špeciálne pri opozičných návrhoch, ktoré odmietajú z princípu – lebo ich predkladá opozícia,“ hovorí Dostál.
Za problém považuje, že koaliční poslanci mlčia často aj pri vládnych zákonoch. Často to býva tak, že minister zákon predstaví, do rozpravy sa prihlási len opozícia a koaliční poslanci sa obmedzia len na faktické poznámky. Nemajú potrebu diskutovať.
Medzi top 20 najdlhšie rečniacimi poslancami nie je ani jeden vládny poslanec. Po Dostálovi nasleduje Eduard Heger z OĽaNO a Anna Zemanová z SaS. Vysoko v rebríčku sú aj Erika Jurinová a Jozef Viskupič (OĽaNO), ktorí sa po krajských voľbách v novembri 2017 vzdali svojich mandátov, lebo ich občania zvolili za županov.
Fenomén „tichej koalície“ nie je nový. Denník N o slabej aktivite koaličných poslancov v parlamentných debatách písal už pred dvomi rokmi, po schôdzi, na ktorej sa hovorilo o rokovacom poriadku.
Vtedy sa vládni poslanci oveľa viac zapájali do debaty k tomuto zákonu, ktorý sa venuje internej prevádzke Národnej rady, ako napríklad k zákonu o 8-percentnom odvode pre poisťovne či vianočnému dôchodku pre dôchodcov.
Koaliční poslanci svoju nechuť k debatám často vysvetľujú nechuťou hádať sa s opozičnými kolegami. Zákony si predrokujú v koalícii a na poslaneckých kluboch a potom za ne prídu hlasovať. Hlasovania bývajú pravidelne vždy o jedenástej dopoludnia a o piatej popoludní. V tomto čase sa neraz poloprázdna sála naraz zaplní.
Poslanec Smeru Dušan Jarjabek hovorí, že štatistiku sledujúcu len dĺžku príspevkov v rozprave považuje za pokrivenú. „Netreba sledovať, kto ako dlho rozpráva, ale čo rozpráva,“ vraví poslanec Smeru. „Niektorí poslanci vyslovene tárajú, až tak, že sa to niekedy dosť ťažko počúva.“
Jarjabek okrem toho tvrdí, že poslanci opozície dostávajú ako stranícku úlohu v pléne vystupovať, a sú podľa toho hodnotení. „To je problém aj pána Dostála, je v klube, kde sa všetky tieto veci zapisujú a vyhodnocujú. Potom to vyzerá tak, že vystupuje ku všetkému, aj k tomu, čomu vôbec nerozumie. Často mu ide len o polemiku a o to, aby provokoval.“
Podľa Jarjabka je prirodzené, že opozícia hovorí viac aj preto, lebo reaguje na vládne návrhy zákonov, ku ktorým koaliční poslanci prirodzene vystupujú menej. „Nedá sa teda povedať, že dobrý je ten, kto rozpráva veľa, a zlý ten, kto rozpráva menej. Mali by sme si vyhodnocovať aj obsahovo, kto k čomu rozpráva, či niekoho aj presvedčil a potom by nám niečo z toho vyšlo.“
Kedy má debata zmysel
Zo zákonodarcov, ktorí sú v Národnej rade celé volebné obdobie (teda, nenastúpili neskôr ako náhradníci, alebo ich koalícia naopak nepovolala do exekutívy) je najtichším poslancom bývalý poradca premiéra Roberta Fica, poslanec Smeru Vladimír Faič. Za dva roky rečnil len štyri minúty.
Okolo desať minút hovorili v pléne aj poslanci Smeru Dušan Galis, Milan Panáček či Tibor Glenda. Debatu ignorujú aj nezaradení poslanci Rastislav Holúbek a Martina Šimkovičová, ktorí spolu s Petrom Marčekom pravidelne hlasujú s koalíciou.
V parlamente v princípe platí, že na výsledky hlasovania nemajú vplyv diskusné príspevky poslancov a ich argumenty, ale koaličné dohody. Platilo to tak vlastne vždy. No stáva sa, že aj parlamentná debata nakoniec ovplyvní to, čo poslanci reálne schvália.
Po diskusii priamo v pléne sa napríklad podarilo upraviť detaily známeho protischránkového zákona, ale aj zákona o hazarde, ktorý obsahoval ustanovenia, ktoré by reálne znemožnili obciam zakázať hazard na svojom území. Upozornil na ne opozičný poslanec Miroslav Beblavý (Spolu) a minister financií Peter Kažimír ich po jeho kritike upravil.
Podobne po kritike v rozprave poslankyňa Smeru Jana Vaľová stiahla svoj pozmeňovací návrh k zákonu o ochrane prírody, podľa ktorého by výrubové konanie obce nemuseli zverejňovať na internete, ale len na úradnej tabuli.
A niekedy sa opozícii dokonca podarí byť v argumentoch takou presvedčivou, že časť koalície strhne na svoju stranu.
Posledným príkladom bol opozičný návrh, ktorý mal obmedziť dotovanie spaľovania dreva zo zdravých stromov, ktoré bolo pílené na biomasu. Za návrh v júni hlasovali traja poslanci Smeru a štyria poslanci Mosta-Híd a spolu získal 68 hlasov. Keďže na hlasovaní v tom momente sedelo len 131 poslancov, stačilo to na to, aby sa dostal do druhého čítania.
O čom sa reční
Najdlhšie sa v tomto volebnom období debatovalo o návrhu novely Zákonníka práce, ktorý mal zaviesť povinné príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Nejde však o návrh, s ktorým prišiel Smer a platiť začal od mája tohto roka. Reč je o opozičnej novele od poslancov OĽaNO, ktorá mu predchádzala. Koaliční poslanci ju v apríli 2017 odmietli a až neskôr presadili vlastný zákon.
Dlhá debata očakávateľne sprevádzala aj programové vyhlásenia oboch vlád, ktoré od parlamentných volieb v marci 2016 nastúpili, teda kabinetu Roberta Fica aj Petra Pellegriniho.
Stojí za pripomenutie, že išlo v skutočnosti o ten istý dokument; Pellegrini v čase búrlivej krízy po vražde Jána Kuciaka predložil parlamentu ten istý, dva roky starý materiál, ktorý okrem iného sľuboval úspešné slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, čo mala krajina už viac než rok za sebou.
Okrem dlhej debaty o rokovacom poriadku, ktorý poslancom okrem obmedzenia príspevkov zakázal používať v pléne parlamentu vizuálne pomôcky, telefonovanie či horalky, ktoré dráždili predsedu Danka, sa veľa hovorilo napríklad aj o opozičnom návrhu zákona proti množiteľom psov.
V rebríčku top 10 najdiskutovanejších zákonov sa objavilo aj sprísnenie interrupcií z dielne Kotlebovej ĽSNS. Z približne 30 hodín, ktoré parlament debate venoval, asi 20 hodín predebatovali poslanci ĽSNS.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
