Nakrútili ju tajne pri sexe, vydierali ju a poslali do väzenia. Ani to nezastrašilo novinárku z Baku

Písať investigatívne články o svojom prezidentovi je v Azerbajdžane, ako si rovno kúpiť vstupenku do väzenia.

Chadidža Ismajlova (38) je v ňom od decembra minulého roka. Údajne podnecovala k samovražde svojho bývalého kolegu. Podľa ľudskoprávnych organizácií je celý proces proti nej umelo vymyslený, OBSE ho označila za nič iné ako zorchestrované zastrašovanie a kľúčový svedok svoje obvinenia už dávno odvolal, s tým, že ho k tomu donútili vydieraním.

Ismajlova je však naďalej vo väzení a hrozí jej až sedemročný trest. Americká spisovateľská organizácia  PEN American Centre jej preto tento rok venovala svoju cenu.

Ismajlova z väzenia: Dnes som nemohla ísť na demonštráciu, ale moja mama išla namiesto mňa.

Bu gün mən mitinqə gələ bilmədim. Amma mənim anam mənim əvəzimə orda idi. #Azerbaijan #Azərbaycan #Bakı2015 pic.twitter.com/HLiClxhkcB

— Khadija Ismayilova (@Khadija_Ismayil) March 15, 2015

Korupcia petroštátu

Ismajlova je jednou z asi sto občianskych aktivistov, či novinárov, ktorých režim azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva poslal do väzenia.

Pre Ismajlovu sa pred rokmi stali osudné články o obrovskom majetku prezidenta Alieva a jeho dcér, ktoré vlastnia banku, taxi služby či mobilného operátora. O prezidentovi zase napísala, že v Spojených arabských emirátov má luxusnú nehnuteľnosť za 44 miliónov dolárov. Reakcia bola rýchla, parlament prijal zákon, ktorý ešte sťažil získavanie informácií o majiteľoch veľkých spoločností.

A tlak na investigatívnu reportérku ovenčenú medzinárodnými cenami dostal obludné rozmery. Napríklad aj tým, že do jej bytu nainštalovali tajné kamery a nakrútili ju pri sexe s priateľom, a pokúšali sa ju tým zastrašiť. „Správaj sa, lebo budeš zneuctená,“ vydierali ju v liste s nahrávkou. Keď to nezafungovalo, záznam zverejnili na internete.

„Ak si myslia, že ma tým zastavia, tak vás môžem uistiť, že sa mýlia,“ povedala vtedy Ismajlova vo svojej talkshow v rádiu.

Novinárkou sa pritom stala náhodou, keď mala 21. „Pracovala som ako prekladateľka v jedných novinách, keď však nemali koho poslať do terénu, poslali mňa.“ A novinárčina ju pohltila, pretože je veľmi zvedavá, a čím viac a viac sa dozvedala, čo vláda skrýva pred ľuďmi, tým viac ju to bavilo.

V roku 2013 odmietla zaplatiť pokutu za účasť na demoštrácii, pretože na tom nevidela nič zlé. Odsúdili ju na 222 hodín verejnoprospešných prác.„Na čistenie Azerbajdžanu od smetí som zvyknutá,“ povedala vtedy Ismajlova podľa azerbajdžanského servisu rádia Slobodná Európa, ktoré chvíľu aj viedla.

Jej reportáže viackrát vyhrali súťaž o najlepšiu investigatívu.

Potlesk na súde a zvukotesná komora

Keď ju nedávno vypočúvali počas procesu, dostalo sa jej hlučného aplauzu a standing ovation. Súd na to reagoval tak, že ju umiestnil do zvukotesného boxu bez výhľadu na svojich právnikov.

Jej uväznenie odsúdil celý rad medzinárodných ľudskoprávnych organizácií. Azerbajdžan je podľa správy Freedom House za minulý rok neslobodnou krajinou, ktorá sa umiestnila až na 188. mieste. Hneď za ňou je Irán.

Podľa serveru Meydan.tv je v Azerbajdžane dvakrát toľko politických väzňov ako v Rusku a Bielorusku dokopy.

„Zatvára ich, pretože sa vyhne odplate,“ povedala pre Economist azerbajdžanská blogerka Arzu Gejbulajeva.

Okrem ropy je podľa britského týždenníka Azerbajdžan užitočný pre svetových politikov aj ako základňa na operácie proti islamským extrémistom v Afganistane. A preto prehliadajú represívny charakter režimu.

Rozhovor s Chadidžou Ismajlovou pred jej zatknutím.

Európske hry v Baku

Nič tiež nebráni tomu, aby sa v Baku tento rok odohrali Európske hry.

„S očami na azerbajdžanských petrodolároch je medzinárodné spoločenstvo okato ticho, čo sa týka represívnych taktík a porušovania ľudských práv,“ povedal sto dní pred hrami John Dalhuise z Amnesty International pre Guardian.

Podľa kritikov Medzinárodný olympijský výbor, ktorý hry v Baku spoluorganizuje, akosi zabudol na svoje záväzky, že pri svojich podujatiach bude zohľadňovať aj stav ľudských práv v hostiteľskej krajine.

Európsky parlament vlani prijal rezolúciu, ktorá vyzýva Baku, aby prepustil všetkých politických väzňov a pripustil sankcie zamerané na tých, čo porušujú ľudské práva. Viac však nepokročila.

Aj preto Human Rights Watch vyzýva na bojkot Európskych hier, na ktorých sa zúčastní 6-tisíc športovcov z 50 krajín, kým režim neprepustí politických väzňov.

Listy z väzenia

Ismajlova v jednom zo svojich listov z väzenia napísala satiru o tom, za čo by sa mal prezident počas svojej moslimskej púte do Mekky, známej ako hadždž, pomodliť: za to, že nebudem zrádzať svoj národ, nebudem kradnúť štátny majetok, nebudem zatýkať a prelievať krv nevinných ľudí. Nakoniec si však Alijev uvedomí, že nie je čas na pokánie, ale skôr na vyjednávanie s lídrami moslimských krajín o klesajúcich cenách ropy.

Tá podľa Economistu predstavuje pre Alijeva naozajstný problém. Ropa tvorí až 95 percent vývozu krajiny a 40 percent HDP. Inflácia stúpa a platy štátnym zamestnancom meškajú. To hnevá domácich viac ako zavieranie disidentov.

„Prečo ma dali do väzenia? tú otázku si dáva vo väzení každý. Korupcia je dôvodom, nie však moja, ale korupcia režimu. Jediný spôsob, ako dokázať, že utláčajúci režim je zlý, je pokračovať v odhaľovaní korupcie, a ja som sľúbila viac investigatívnej práce v roku 2015. Áno, platím za to svoju cenu, ale stojí to za to,“ napísala Ismajlova v liste z väzenia, ktorý meškal, pretože ju dali do samotky.